Zajímavosti (6)
U konce s dechem (1960)
- Godardovi sa páčila práca režiséra Pierrea Chenala, najmä ako zobrazoval parížske ulice. V tomto filme mu vzdal hold zinscenovaním rozhovoru na bulvári Montparnasse. V Chenalovom filme Rafles sur la ville (1958) sa dvaja muži a žena rozprávajú pri zaparkovanom aute na druhej strane ulice, oproti miestu, kde sa v tomto filme rozprávajú dvaja muži a žena tiež pri zaparkovanom aute. (Biopler)
Rafles sur la ville (1958)
- Názvy nočných klubov na námestí Pigalle vytvárajú svet fantázie a predstavivosti. Svetelné tabule, ktoré ich identifikujú, patria do reálneho sveta. Viacero filmárov využilo nakrútenie scény tak, že postavy zo skutočných ulíc Pigalle prešli do vymysleného priestoru tak, že najprv sa ocitli na prahu reálne existujúceho nočného klubu a keď ho prekročili, na druhej strane už vstúpili do štúdiovej sekvencie. V tomto sa dokonca táto snímka odkláňa od vlastnej tendencie využívať reálne exteriéry, aj od žánrových noriem. Exteriéry boli tiež kompletne postavené v štúdiu. Okolité bary a kaviarne či samotný nočný klub Le Pigall's nie sú skutočné a tým pádom danú lokalitu ani nemožno priradiť k niektorej z mestských častí Paríža. Nočný klub Chenal premenoval na “Le Pégase” a pigallský slogan “najodvážnejšie nahotinky na svete” je v tomto diele prepísaný na “najkrajšie nahotinky na svete”. (Biopler)
Le Dernier Tournant (1939)
- Zatiaľ čo spracovanie z roku 1946 akcentuje zvodnosť femme fatale v podaní Lany Turner, Viscontiho dielo Ossessione zase príťažlivosť mužského hrdinu v podaní Massima Girottiho, Chenal kladie ráz a sympatie na stranu manžela v podaní Michela Simona. Neurčitosť jeho hereckého prejavu značí, že je skôr dobrovoľný účastník akoby pekelného tria než jeho jednoduchá obeť. (Biopler)
Le Dernier Tournant (1939)
Le Dernier Tournant (1939)
- Dudley Andrew, filmový teoretik, tvrdí, že režisérov štýl patrí pod paradigmu poetického realizmu s túlavou kamerou, tmavým prostredím, silnými momentmi namiesto efektívnejšej dekupáže, pričom jeho vplyv je potvrdený tým, že Welles študoval Chenalov štýl pre dielo Občan Kane (1940). (Biopler)
Le Dernier Tournant (1939)
- Dielo je prvou filmovou verziou románu "Poštár zvoní vždy dvakrát". Kritikmi však bola ignorovaná kvôli nekanonickému statusu režiséra Pierra Chenala. (Biopler)
Režisér
| Filmy | |
|---|---|
| 1970 |
Les Belles au bois dormantes |
| 1963 |
L'Assassin connaît la musique... |
| 1960 |
Les Nuits de Raspoutine |
| 1959 |
La Bête à l'affût |
| 1958 |
Les Jeux dangereux |
Rafles sur la ville |
|
| 1956 |
Section des disparus |
| 1954 |
Confesiones al amanecer |
| 1952 |
El ídolo |
| 1951 |
Syn černého lidu |
| 1948 |
Zvonokosy |
| 1946 |
La Foire aux chimères |
Viaje sin regreso |
|
| 1945 |
Se abre el abismo |
| 1944 |
El muerto falta a la cita |
| 1943 |
Todo un hombre |
| 1939 |
Le Dernier Tournant |
| 1938 |
L'Affaire Lafarge |
La Maison du Maltais |
|
| 1937 |
Alibi, křivé svědectví |
Il fu Mattia Pascal |
|
L'Homme de nulle part |
|
| 1936 |
Les Mutinés de l'Elseneur |
| 1935 |
Zločin a trest |
| 1934 |
La Rue sans nom |
| 1932 |
Le Martyre de l'obèse |
| Dokumentární | |
|---|---|
| 1929 |
Paris-Cinéma |
| Krátkometrážní | |
|---|---|
| 1985 |
Le Hasard mène le jeu |
Scenárista
| Filmy | |
|---|---|
| 1970 |
Les Belles au bois dormantes |
| 1963 |
L'Assassin connaît la musique... |
| 1960 |
Les Nuits de Raspoutine |
| 1959 |
La Bête à l'affût |
| 1958 |
Les Jeux dangereux |
Rafles sur la ville |
|
| 1956 |
Section des disparus |
| 1951 |
Syn černého lidu |
| 1944 |
El muerto falta a la cita |
| 1938 |
La Maison du Maltais |
| 1937 |
Alibi, křivé svědectví |
Il fu Mattia Pascal |
|
L'Homme de nulle part |
|
| 1935 |
Zločin a trest |
| 1934 |
La Rue sans nom |
| Krátkometrážní | |
|---|---|
| 1985 |
Le Hasard mène le jeu |
Herec
| Dokumentární | |
|---|---|
| 1974 |
Histoire du cinéma français par ceux qui l'ont fait (seriál) |