Battle Royale II: Requiem

Natáčení dvojky navíc postihla tragédie: režisér Kinji Fukasaku v jeho průběhu zemřel na rakovinu, když nedbal nařízení lékařů, aby zů-stal v nemocnici. Film tak musel dotočit Fukasakův syn Kenta – laťku nastavenou svým otcem nezdolal. Zkrátka málo sequelů se dokáže první části byť jen vyrovnat. BR II se to nepovedlo. Nápad už diváka nepřekvapí, úvodní sekvence téměř kopíruje jedničku. Tím ale veškerá podobnost končí. Po průniku na ostrov (vylodění vypadá jako parafráze Spielbergova Zachraňte vojína Ryana) se děj rozdrobuje mezi přestřelky a rozumování o smyslu války a násilí, takže ve výsledku je to spíše nuda než napětí, které měla jednička. (20.03.2006)

Po dopozerani BR II mam dost zmiesane pocity...asi tak, ako zmiesany bol samotny film. Prva polovica je "typickym" BR, s afektovanym ucitelom, skreklavymi detiskami a ako napisal jeden z predchadzajucich uzivatelov"...s jednym "pernamentnym, blondavym bersekerom"...v polovici sa vsak film radikalne lame a stava sa "povinnou literaturou" kazdeho teroristu a reklamou na automat Kalashnikov. Miestami bol pre mna BR II totalne ideologicky a v kazdom takomto okamihu som si spomenul na Usamu, Zarkawiho, Castra a im podobnym "leaderom" ako sa popod fuziky usmievaju, ze v Japonsku im natocili skvely instruktazny film. Prave to, ze film chce povedat az prilis vela a obhajit neobhajitelne je pricinou u mna pomerne nizkeho ohodnotenia. (30.05.2005)

Smiešne a zbytočné pokračovanie BR s ďalšou pseudo-myšlienkou... Nasmial som sa poriadne, tak aspoň to je plus... Je tu viac akcie, ktorá je však až na zaplakanie neoriginálna a doslova kopíruje scény z Ryana, Skaly, Obojku, Running Mana a bohvie čoho ešte. Najväčšia katastrofa sú však dialógy, ktorých je tu bohužiaľ požehnane. Pozrite si to, aby ste nemali pocit,že vám niečo dôležité ušlo... (04.04.2006)

Zmysel a pointa brutálne dobrej a nemilosrdne brutálnej jednotky sa vytratili už na začiatku ako jarný vánok v strede jesene. Opäť sa potvrdila neopakovateľnosť nápadu, tvorcovia boli však bohužiaľ neopakovateľne dutí na to, aby si to uvedomili. Stačilo trošku pozmeniť scenár (iná lokalita, slabší protivník, odlišné pravidlá hry) a razom sa divák pozerá na úplne iný snímok, ktorý s jednotkou nemá prakticky nič spoločné. Stredná pasáž zbytočných dialógov a monológov mi takmer rozožrala nervy. Vlastne jediné, pri čom som si spomenul, že vlastne pozerám pokračovanie skvostného 'Battle Royle', boli poznámky štatistu ohľadom počtu mŕtvych študentov a skutočne (zachraňujúco) dobrá akcia (doprevádzaná strhujúcou hudbou a prekvapujúco dobrým strihom), ktorá mala dostatok razancie nato, aby pozdvihla hodnotenie na slabší priemer. Keby to však bolo naopak, nápad by ostal nepozmenený a všetko by ostalo tak, ako to bolo, bolo by to zas len bezúčelné vykrádanie pointy a myslím, že moje hodnotenie by sa tým nijak nezmenilo. A tak s radosťou vymažem z mojej pamäte spomienky na tento film a ponechám si len tie pôvodné. 50%. (18.03.2009)

Samoúčelná vyvražďovačka. Jednotka mala ešte akú takú psychologizáciu, kde sa museli navzájom zabíjať spolužiaci, ale toto je hrozné. Načo sú dve deti prepojené obojkami? Len preto, aby bolo na plátne viac krvy? Aby každý druhý zomrel zbytočne, vždy tak isto, ustrelením hlavy od tela? Sorry, to neberiem. 45 min. Viac som sa nedonútil. Mám rád pokračovania, ale toto je jedno z najhorších. (06.02.2006)