Rabbits

Pravdepodobně si to ani nezaslouží pozornost. Možná to poukazuje na sitcomy, který falešnym smíchem připomínají svym hloupym divákům, aby nezapomněli, že koukají na něco zabavného. Když však slyšim ten smích publika v Rabbits, tak mam pocit, jakoby se mi skrz něj vysmíval sám Lynch, že se na tenhle random generátor slov dívám. (23.07.2019)

Na prvý pohľad, aj na druhý, to pripomína lacnú inscenáciu nejakej trápnej a nekonečnej televíznej seriálovej predlohy z 90´s rokov. Jedna kamera staticky sníma pohovku, nejaké stoličky, stolík a tak. Samozrejme to vyzeralo lacne, steny vyzerali akoby boli vyrobené z kartónového papiera. Ale ide o film Davida Lyncha, takže všetko je úplne inak ako sa zdá... Rabbits, už ako názov predpovedá, sleduje jednu trojčlennú rodinku zajacov, ktorá si len tak posedáva doma. Otec zajac, mamka zajačica a dcéra. Otec príde z práce domov a v tom aplauz, ako to v tých trápnych seriáloch, ktoré som spomínal, býva, a pustia sa do rozhovoru. Dialógy sú doslova rozložené reverzne. Niekto odpovie popri rozhovoru úplne s cesty a 2 minúty na to dostane otázku, na ktorú už predtým odpovedal. Akoby bol scenár prekrútený presne naopak. Všimol som si toho hneď na začiatku, takže som potom celý čas dával intenzívne pozor, vo svojej podstate to malo zmysel ale v tej Lynchovskej pomotanosti sa dá veľmi rýchlo stratiť. Celých 50 minút panovala veľmi temná atmosféra, akoby divák vycítil, že sa jedná o iný alternatívny svet, v ktorom nemá čo hľadať, lebo sem nepatrí, hoci protagonisti si žijú spokojne a prakticky sa tam nič také strašné nedeje. Rovnako ako zvuková stopa tak aj obraz vyžaroval akoby neznámu formu nášho sveta, ťažko sa to vysvetľuje, márne hľadám slová ale také pocity mám z väčšiny filmov Davida Lyncha, je to tak. Je zaujímavé, že niekoľko záberov z Rabbits použil Lynch o 4 roky neskôr do svojho posledného plnohodnotného celovečerného filmu z názvom INLAND EMPIRE, ktorý bol pre mňa takisto obrovský útok na psychiku. Pri Rabbits mi sadlo takmer všetko, akurát len ten zbytočný spev zajacov si mohol odpustiť. Text nedával Lynchovsky zmysel ani sa nerýmoval, tým pádom sem sadol, ale mňa to neskutočne nebavilo. (27.09.2015)

80%, sliny po tričku, pocit rozházeného harampádí v hlavě, pískání a hučení v uších, strach z králíků, mžitky před očima a zvláštní silný dojem, který na mě zanechal tenhle... film? já se tak ovšem cítil jen něco málo přes 50 minut... ale tuším, že Lynch takhle myslí, uvažuje a představuje si okolní svět celý život... opět se při jeho filmu utvrzuji, že genialita a šílenství si jsou tuze blízko! (07.10.2007)

Myslel som že Lynch ma po tých rokoch už nedokáže ničím skutočne prekvapiť. Mýlil som sa. RABBITS sú aspoň pre mňa jeho najdrsnejšie dielko. Predvádza niečo, čo by sa dalo nazvať surreálnym minimalistickým "sitcomom" skríženým s absurdnou drámou toho najhrubšieho zrna. Scenár asi neexistoval žiadny a dialógy musel vymýšľať chvílu pred natáčaním (alebo vznikali až pri postsynchrónoch a herci len afektovali). Vizuálne spracovanie je excelentné, dokonca aj kamera občas poteší milovníkov skvelých rozostrovačiek (ktoré ma tak zaujali v MULHOLLAND DR.), David by si ich mal dať patentovať. Zhrnutie: Lynch sa trochu vrátil ku koreňom a to je dobre. Jeden z jeho najlepších výtvorov, imho znepokojujúcenšie než ERASERHEAD. (btw. toto je len predbežné narýchlo spíchnuté hodnotenie ktoré som napísal ihneď po zhliadnutí asi štyroch epizód na jeden záťah, teda, nevidel som ešte všetko a je možne že dojde k mnohým úpravám, ostaňte naladení). (08.02.2006)

Co je to vlastně sitcom? To je přeci smršť suchých hlášek, pod které se pouští umělý smích nebo potlesk, aby lidi věděli, kdy se mají smát. Když se takový sitcom natočí jako zpomalený film, tak nás jen prázdnota může naplňovat a umělý smích děsit. Možná nás děsí skutečnost, že takové médium jako televize dokáže ovlivňovat naše nálady, chování a rozhodování. (09.02.2012)