Comandante

Myslím, že vnímavý divák dokáže z tohodle dokumentu vycítit jak tu širokou škálu filtrů skrze které Fidel odpovídá, tak tu širokou škálu naočkované předpojatosti skrze kterou divák jeho odpovědi přijímá. Fidel tvořil dějiny se stejnou intenzitou s jakou byl zároveň i pouhou figurkou strženou proudem událostí. Byl stejně tak chytrý a ochotný zkoumat problémy z mnoha různých úhlů jako jindy slepě zabejčený a beznadějně zasekaný. V mnoha věcech fatálně chyboval i přesto (nebo právě proto), že původní myšlenka byla čistá a humanistická. Fidel Castro nebyl ďábel stejně jako nebyl spasitel-takhle ho suverénně onálepkovat může snad jen naprosto povrchní ignorant (a že jich tu je...). (29.11.2016)

Viem, že Stone nemôže za to, ako vyzerá, ale aj tak mi tento dokument prišiel trochu ako rozhovor Saddáma Husajna a Fidela Castra... Ale k veci. Stone dáva niektoré riťolezecké a niektoré absolútne amaterské nahrávajúce otazky, takže sa ani nečudujem, že Castro nechcel nič vystrihnúť. Castro je vlastne milý chlapík, ktorého zbožňujú davy a vie sa krásne vyhnúť tomu, o čom nechce hovoriť (ženy v jeho živote, voľby). Len škoda, že podľa mňa je Castro natoľko zaujímavý, že nepotrebuje takýto priemerný dokument, aby presvedčil svet o svojich názoroch. Určite by si vystačil sám - stačil by zostrih z jeho zanietených prejavov a výsledok by vyznel určite presvedčivejšie... (02.10.2006)

Naprosto zbytečný film. Už od začátku bylo přece jasné, že buď Stone natočí Fidelovu oslavu nijak zásadně odlišnou od takové, kterou by natočila sama kubánská televize (jen řemeslně milionkrát lepší samozřejmě), a nebo ho k sobě Fidel vůbec nepustí. Takže vidíme, jak Fidel povídá o své matce, strastech revoluce, ideálech světlých zítřků a tak dále a tak podobně. Neřekne pochopitelně nic podstatného a Stone ho k tomu svými otázkami ani nenutí. Nechal se holt okouzlit nesporným kolosálním charismatem Comandanteho, což jako Američan měl o to snazší, že nikdy na vlastní kůži nezažil zrůdnost komunistické diktatury. Možná bych jen nad tímhle filmem mávl rukou, jenže pomalu nám vyrůstá nová generace narozená nepříliš dlouho před sametovou revolucí, která by mohla ke komunismu zaujmout stejně nenulový tolerantní postoj jako Stone. A v tom jsou podobné agitky velice nebezpečné. (17.01.2005)

Za celý čas dokumentu sa Stone Castra ani raz neopýtal nejakú fakt zaujímavú a kontroverznú otázku. Väčšina filmu spočívala v tom, že Stone povie nejakú otázku (častokrát nezmyselné veci napr. o filmoch, či dementné filozofické úvahy) a Castro má 5 minútový monológ. Do toho občas prídu archívne zábery, alebo krátke titulky, kde je veľmi stručne napísane "vo co go". Stone sa nesnaží nakrútiť nestranný dokument. Nenecháva hovoriť aj jeho oponentov, nevkladá do filmu dlhé fakty o jeho režime. No a príde pravdaže aj na Vietnam. Každopádne, je to zaujímavý (propagandistický) dokument, vizuálne o ničom, so zlou réžiou, ale Fidel je charizmatický človek, jeho reči nenudia a mal som z filmu kladné pocity. Ale inak je tento dokument úplne zaujatý a chýba mu nadhľad. Proste Stone. (12.08.2006)

Rozhovor s bežnými, repetitívnymi ohľadmi v osobnej rovine a doplnenej postrehmi z politickej angažovanosti spred i po Batistovej audiencii. Stone ako presvedčený ľavičiar je v tomto prípade ako hosť docela zdržanlivý a o provokatívne otázky sa príliš nesnaží. Comandante je však zaujímavým reverzom z druhej strany, pretože nepochopený ostane každý, kto neuvažuje v merite krízy latinsko-amerického spektra, problémoch tamojších pomeroch a nemá páru o hĺbkovej analýze pre a proti sebou stavajúcim argumentom. Samozrejme, že Castro v určitých fázach odvádza pozornosť (ako šikovný politik) a interpretuje si i tie najobskúrnejšie záležitosti v akomsi počestnom duchu. Jeho kritikov však rozlišujem do dvoch kategórii: demokratov tárajúcich záujmy imperiálnych príveskov a skutočných humanistov, ktorí sa na koreň sociálneho modelu dokážu pozerať komplexnejšie. Teda, že aj nespochybniteľné vady autoritatívneho systému striehnu popri reformných pnutiach. Moc seriózne sa dokument netvári, z jeho účinkujúcich ale badám opadnutie bremien predsudkov a podľa mňa sa inak ako dialógom bariéry konfliktov riešiť nedajú. V tom tkvie prínos tohto dokumentu, že sa o čosi premosťujúce snaží. (04.12.2016)