Režie:
Ján LackoScénář:
Ivan BukovčanKamera:
Vladimír JešinaHudba:
Milan NovákHrají:
Marián Kleis st., Anton Mrvečka, Ivan Mistrík, Renáta Kazíková, Štefan Mišovic, Ladislav Fecko, František Dibarbora, Karol Skovay, Jozef Křepela (více)Obsahy(1)
Emil, Vrabec a Mišo sú traja priatelia, ktorých najväčšou vášňou je podávať športku. Každú nedeľu, ako mnoho iných nadšencov, očakávajú výsledky a dúfajú, že raz sa im podarí vyhrať slušný obnos peňazí. Každý z nich má svoj sen - Emil túži po „Jave 250“, Vrabcovi by stačil aj „Pionier“ a Mišo dúfa, že sa raz vyberie na svoju veľkú cestu okolo sveta. Ani jeden z nich však doteraz nemal šťastie v hre. Tento stav sa rozhodnú radikálne vyriešiť. Každý z nich vynaloží maximálne úsilie na to, aby získal čo najviac peňazí na podanie športky - pravdepodobnosť výhry sa tým automaticky zvýši. Ale to nie je tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Situácia medzi priateľmi sa ešte viac vyhrotí po tom, ako sa v televíznej estráde zoznámia s atraktívnou Evou Dvorčíkovou. Tá je už dlhší čas platonickou láskou Michala, ale ten dosiaľ nenabral odvahu, aby sa jej prihovoril. A keďže v láske je povolené všetko, chlapci sa rozhodnú losovať. Ten, ktorý vyhrá, získa právo bojovať o Evinu lásku... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (48)
Musím uznat, že vizuálně je tenhle film na úrovni (mimo jiné super scéna s metařem) a jeho světáckost a důsledná nemravnost jsou zarážející (satira to asi je, ale nikoli padesátkově „pozitivní, konstruktivní“). Hrdinové investují veškeré peníze do pití a hazardu, provozují trestnou činnost, nechce se jim na vojnu a navštěvují Lotos Club, a to vše bez náznaku toho, že by se s nimi divák neměl ztotožňovat (i když mě osobně tedy od sympatií odrazovala posedlost tou slípkou v belasom svetríku). Na druhou stranu scenáristicky a dramaturgicky je to špatné a nedostatek původního humoru je příliš často kompenzován vtipy typu "někdo chytá ryby, a vyloví starý klobouk". ()
Příjemná a rozverná veselohra, nezatížená ideologickou tváří budovatelských let padesátých. Smutný na tom je fakt, že trojice herců, kteří se spolu sešli před kamerou, spáchali během následujících roků sebevraždy. První se oběsil v roce 1962 Arnošt Garlatty (zde v roli prodejce akvarijních rybiček), Ivan Mistrík si prostřelil hlavu brokovnicí v roce 1982 a Anton Mrvečka skočil z okna léta páně 1985. Smutné a drsné osudy. ()
"Páni moji, ja vám hovorím. Keď nemáte tip-top favorita, môžete ísť do kelu, favorit, to je všetko." Ujo zo stávkovej kancelárie to pomenoval jasne s vygúľanými očami ako ropucha pri Dunaji. Celkovo dohadovačky pred uložením tiketu sú úsmevné a nostalgické, podobne ako stará Bratislava. Trojica kamarátov je už iná vec, jeden väčší ťuťko ako druhý, ale zahrali to fajn. Príbeh však nemal do čoho vyústiť a tak sa dá len konštatovať, že film je milým príspevkom k malej skupine slovenských komédií. ()
"Hurááá, vyhrali sme!" Už niekoľkokrát som film prešvihol, až raz v nedeľu prišlo šťastie...Film ma prekvapil takmer po všetkých stránkach. Pekné farby, dobrý humor, zaujímavý a vďačný námet. Dobrých komédií sa na Slovensku veľa neurodilo, no toto môžme smelo zaradiť k tomu najlepšiemu a aj po toľkých rokoch mi to prišlo vtipné a príjemne pozerateľné. Trojici hercov ťažko uveriť 18-ročných chalanov, ale inak nemám veľa výhrad. Je mnoho spôsobov ako zarobiť peniaze, ale nakoniec sa najlepšia ukázala poctivá robota. 200 korún za montáž antény je dobrý kšeft. 20 korún za lopatovanie fúry uhlia, to už je dobrý vtip aj na vtedajšiu dobu. Kúzlo miniroličiek sa prejaví aj tu. Fúzatý Maďar v závere ma pobavil. " Nie môj antén spadol, sused antén spadol"...80%. ()
Nostalgia, nič než nostalgia. Tento film som videl ako jeden z prvých a tak ma zaujímalo, čo z neho ešte ostalo ako-tak zaujímavé. Nie je toho veľa. Zopár budov zo starej Bratislavy, švédske košele a pár známejších slovenských hercov. Ale dve hviezdičky by boli voči tomuto pravekému slovenskému filmu nespravodlivé. ()
Galerie (10)
Zajímavosti (19)
- Do príbehu je zakomponovaná aj krátka ukážka z divadelnej hry Petra Zvona "Tanec nad plačom". (dyfur)
- Ján Lacko natočil prvú a na dlhý čas aj poslednú slovenskú tínedžerskú komédiu, ktorej sa vtedy hovorilo mládežnícka veselohra. (Raccoon.city)
- Predstaviteľka hlavnej ženskej úlohy Renáta Kazíková spomína na natáčanie: "Pre mňa malo filmovanie silnú dovolenkovú atmosféru.K filmovaniu som musela pristupovať zodpovedne, lebo som vlastne robila svoj vôbec prvý film. A ten sa, samozrejme, nakrúca na preskáčku po jednotlivých záberoch a nie chronologicky. V tom to bolo pre mňa nové. Nemohla som byť kontinuálne zapojená do deja, musela som sa pripravovať zvlášť na každý záber. Mali sme ale všetko dopredu odskúšané, s režisérom sme si svoje úlohy vopred prešli a mohli sme ísť „ostrú“. (Raccoon.city)
Reklama