Šťastie príde v nedeľu

Dnes sú zo stávkarov gambleri a rozmýšľajú, kde neustále zháňať peniaze do automatov, pretože šťastie môže prísť v každej minúte. Dúfam, že o tom nenakrúti nikto slovenskú komédiu. To skôr sociálno kriminálnu drámu. Nie je nadto si raz za čas pozrieť starý slovenský film, kde sú ešte naše mestá zachytené bez sklenených ničnehovoriacich tridsať poschodových kociek. (14.08.2012)

Komédiu alebo "veselohru", ako sa film sám nazýva, Jána Lacka z roku 1958 možno vnímať ako propagáciu a zároveň odstrašujúci príklad československej Športky. Snímka o troch tipujúcich kamarátoch, ktorým musia "nabetón" túto nedeľu vyjsť správne čísla, divácky baví z viacerých hľadísk. Jednoduchý, ale šikovne zvládnutý príbeh si zakladá najmä na situačnom humore a momentoch, do ktorých sa hlavní protagonisti dostávajú (estráda v Tatra kabarete, kúpanie sa a rybolov na Seneckých jazerách, montovanie antény Farkašovi (Anton Loderer) alebo snaha získať peniaze falošnou revíziou cestovných lístkov v električke). V prípade príbehu tu teda skutočne platí, že v jednoduchosti je krása, hoci to vždy a stále znie ako otrepané klišé. Klišéovité pocity však divák pri sledovaní určite mať nebude, pretože samotný námet Lackovho filmu je do značnej miery unikátny, pričom papierovo by sa dal pokojne pretvoriť aj na kriminálnu drámu s oveľa "temnejším" spracovaním v snahách získať peniaze na Športku. Ak však berieme do úvahy aj faktor spoločenského zriadenia, aké v roku 1958 v Československu bolo, je zrejmé, že komédia funguje pri propagácii nového štátneho podniku lepšie. Zaujímavé tiež je, že až na niekoľko malých náznakov či oslovení "súdruh" (súdruženko) nie je snímka výraznejšie podfarbená dobovou propagandou. Ba dokonca, po takmer celú dobu jej minutáže pôsobí takmer až "západným" dojmom. Zásluhu na tom jednoznačne majú farebný obraz filmu, kostýmy, vynikajúca (nielen) bratislavská výprava a celková akási uvoľnená atmosféra, ktorá sa nesie naprieč celým dielom. V neposlednom rade je nutné vyzdvihnúť aj herecké obsadenie. Hlavná trojica Marián Kleis, Anton Mrvečka a Ivan Mistrík sa vynikajúco dopĺňa, pričom chémia medzi nimi sa zakladá najmä na jedinečnosti charakterov ich postáv. Zábavné je aj pomerne početné vedľajšie obsadenie filmu. A nemožno nespomenúť aj krásnu Renátu Dočolomanskú, ktorá v príbehu zohráva nemalú úlohu. Šťastie príde v nedeľu je určite šťastnou voľbou pre diváka, ktorý sa rozhodne si tento Lackov film pozrieť. Nie dlhá komédia "odsýpa" a príbehovo baví, pričom predstavuje aj akýsi historický exkurz do súdobej Bratislavy na konci päťdesiatych rokov 20. storočia so sprievodom v podaní výborného hereckého obsadenia. (08.07.2022)

Komedie, kteřá přežila svou dobu bez ztráty kvality. 1) Na svou dobu neobvykle svěží komedie se dost vzdálila socialistickým kánónům filmové tvorby. Hlavní představitelé nebojují za mír nýbrž mezi sebou o holku, nebudují novou společnost, ale snaží se bezpracně přijít k penězům sázením ve Sportce. Po večerech se scházejí v pochybně vyhlížejícím luxusním podniku, kde nad lahví piva sní své zbohatlické sny._____ 2) Á propos - pivo v podobném podniku se v Čechách podávalo výhradně k jídlu, aby se tam nestahovali pivaři. Ale Slovensko bylo pivařské podstatně méně a tak tam toto nařízení brali s větší tolerancí._____ 3) Uchvátila mě úvodní scéna filmu - vyhlášení výsledků tahu, na něž čeká shromážděný dav na ulici za deště._____Líbily se mi švihácké pánské košile._____A nejvíce oceňuji dobové bratislavské reálie._____ 4) Hrají zde pěkní kluci - 24letý Anton Mrvečka (Štefan zvaný Vrabec), 32letý Marián Kleis starší (mohutnější Emil) a především půvabný 23letý Ivan Mistrík (průvodčí tramvaje Miško)._____ 5) A na závěr si zazpívejme s autorem textu Jiřím Suchým._____ Darmo riešim hlavolam ako dospieť k cieľu / ako šťastie zvábiť mám aby prišlo v nedeľu / Neverím na smolu piatočnú v piatok mám náladu sviatočnú / Piatok za nešťastný deň nikdy neuznávam / týždeň čo týždeň športku si podávam / V sobotu rozmýšľam pri vínku či kúpiť spartaka či simku / V nedeľu však bohužiaľ moja nádej hasne / Nikdy som nič nevyhral a tentoraz zas nie / V pondelok sa budím s prianím s jediným len vážení / Navždy skončiť s tipovaním a svet vraj sa premení / Päťdesiat dva razy do roka prisahám pri brade proroka / Že už len bez tiketov budem kľudne spať / A v piatok znovu hrám na svoj sľub zabúdam / Verím že v nedeľu šťastie budem mať/._____Text uvádím bez interpunkce. (28.02.2021)

"Hurááá, vyhrali sme!" Už niekoľkokrát som film prešvihol, až raz v nedeľu prišlo šťastie...Film ma prekvapil takmer po všetkých stránkach. Pekné farby, dobrý humor, zaujímavý a vďačný námet. Dobrých komédií sa na Slovensku veľa neurodilo, no toto môžme smelo zaradiť k tomu najlepšiemu a aj po toľkých rokoch mi to prišlo vtipné a príjemne pozerateľné. Trojici hercov ťažko uveriť 18-ročných chalanov, ale inak nemám veľa výhrad. Je mnoho spôsobov ako zarobiť peniaze, ale nakoniec sa najlepšia ukázala poctivá robota. 200 korún za montáž antény je dobrý kšeft. 20 korún za lopatovanie fúry uhlia, to už je dobrý vtip aj na vtedajšiu dobu. Kúzlo miniroličiek sa prejaví aj tu. Fúzatý Maďar v závere ma pobavil. " Nie môj antén spadol, sused antén spadol"...80%. (01.02.2013)

Skrátil som si ním chvíľu, s nezaujatým postojom, bez predsudkov a odporúčaní. Môžem povedať, že som nečakal takú kvalitu. Nadýchal som sa z neho starej americkej réžie a kamery, ako by to američania aj natáčali. Jediné, čo ma držalo v našich zemepisných šírkach boli kulisy mesta, čo považujem za kus umenia, vytiahnuť z Bratislavy tak pekné zábery. Nechcem tvrdiť, že by sme tento film mohli porovnávať s Krstným otcom, chcem len pochváliť odvedenú prácu na réžii, kamere, hudbe, výprave,... na Slovenské pomery. Veľmi reprezentatívne. (02.02.2011)