Noc oživlých mrtvol

Vzhľadom na rok vzniku ide o naozaj kvalitný horor, ktorý položil základy všetkému, čo sme doteraz o zombie videli. Kedže prevažná časť z nás už videla možno aj desiatky zombie hororov, tak táto stará klasika mnohých až tak nenadchne, ale vo svojej dobe muselo ísť o veľkú udalosť.Tá čiernobiela filmu vôbec neškodí, práve naopak. 80%. (04.12.2011)

Night of the Living Dead jsem paradoxně viděl z Romerova zombie seriálu jako poslední, a musím teda říci, že svůj debut se mu zatím překonat nepodařilo. Je pravda, že některé momenty už dnes působí trochu směšně, stejně tak jako chování postav, ale svou atmosféru film stále má (půlnoční projekce mu jistě pomohla). Moc se mi líbilo, že hrdinové získávali informace z televizního a rádiového vysílání - připadalo mi to dost reálné a vzpomněl jsem si při tom na povodně z roku 2002, kdy jsme čekali na nejnovější zprávy stejně nedočkavě jako oni. Vyzdvihnout se musí závěr, ten se totiž opravdu povedl (ačkoli má své logické mezery). Horror movie of the Year (30.11.2008)

George A. Romero ovplyvnený prácou svojho otca vystupujúceho na obrazovke ako herec z reklamy, sa vydal vo svojich začiatkoch podobnou cestou, a to práve tvorbou krátkych scénok a reklamných spotov pre televíziu. U reklamy, vďaka ktorej získal nejaký ten režijný cit, ho nechať by bola škoda. Nastalo sa a tak Romero ako 28 ročný mladík vytvoril nie len jeden zo svojich najlepších filmov, ale aj jednu z najväčších zombie klasík vo filmovej histórií všeobecne - Night of the Living Dead, v ktorej sa objavil aj on sám v malej roličke reportéra. Čierno-biela (zámerne) klasika dokáže zaujať aj po tých dlhých rokoch, počas ktorých ostré zuby času vytrvalo hrýzli, ale nič neodhryzli, pretože autorov prístup bol evidentne hneď od začiatku plný rozvážnosti, citu pre film a rozmyslu. Rýchly úvod bez zbytočného vysvetľovania príčin, ale o to viac mrazivejší, poskytujúci priestor na vlastné zamyslenie, dokáže diváka stále zamestnať a chytiť až natoľko, že sa do neho hlboko ponorí. Osudy ľudí, ktorých Romero vrhol priamo do bezprostrednej línie boja o prežitie, som preto sledoval so značným záujmom, cítil som s nimi, bál sa s nimi a vychutnával tú nadčasovú prácu. Romero a film sa navzájom našli! Na reklamu však Romero nezanevrel a pripomenul si ju prácou na televíznom spote, ktorý propagoval hru Resident Evil 2 (Biohazard 2), a to z pozície režiséra. Komu sa Night of the Living Dead značne zapáčil, rozhodne by nemal opomenúť o štyri roky mladšiu klasiku s Vincentom Priceom - L' Ultimo uomo della Terra (1964), ktorá evidentne poslúžila Romerovi ako inšpirácia pri tvorbe jeho zombie prvotiny. (09.02.2007)

Kolorovana verzia - Film ktory stanovil mnohe zaklady v zombie zanre tak ako ho teraz pozname, a ktore sa s mensimi zmenami objavuju prakticky v kazdom zombie-horore. V skratke. Nevedno odkial sa objavi virus, ktory ludi meni na zombie. Skupinka charakterovo odlisnych ludi (obsahujuca vsetky potrebne charaktery ako uz vodcu s chladnou hlavou, ci zbabeleho podrazaka) sa nahodne stretne a zabarikaduje sa v opustenom dome, snaziac sa prezit. Gore efektikov je poskromne, ale za to su slusne a aj teraz kadekoho dokazu znechutit. Je pravda ze to nema ten naboj a napatie ako napr. Snyderov Usvit mrtvych, ale treba povedat ze bez tohto filmu by nasi milovany zombici neboli tam kde su.....Suma sumarum, film ktory by kazdy milovnik zombies, ale aj vobec hororov nemal minut. (8/10) (04.05.2007)

Presvedčivosť príbehu vyplýva z absencie humoru. Ak sa Peter Jackson diví, prečo sa toľko hororov berie vážne ("robiť tak Hellraisera, Pinheada by som otrepal o múr, až by sa mu tie ihly zapichli do hlavy celé"), odpoveď je prostá - najúčinnejšie je sebarešpektovanie. Čierny humor je síce fajn, no len čo vstúpi na scénu, podráža nohy tomu, čomu má slúžiť. A "Noc živých mŕtvol" je legendou práve preto, lebo sa rozumne vyhýba jacksonovským "zapichovačkám". Ja netúžim vidieť zombi, ktorá obeti najprv predloží menu vo francúzštine a zacituje z neho. Chcem vidieť to, čo Romero ponúka v prvých cca 13-tich minútach (mimochodom, geniálny tieň, ktorý sa objaví na skle predtým, než Barbara vystúpi z auta akoby dával na známosť, že tu nebudeme mať do činenia len s hrôzou, ale i ozajstnou filmárčinou). Film má kultové parametre i z iného dôvodu. Povedal by som, že medzi "Nosferatu" a "Night" nebol žiadny skutočný horor. Najprv Nosferatu, potom dlho nič, resp. roztomilé opusy štúdií Universal a Hammer a odrazu... Ak si po spomínanej úvodnej 13-minútovke neučešete vlasy, zostanú vám stáť na hlave až dovtedy, kým vás na to neupozorní kolega v práci alebo sluha menom Igor. Hudba, anticipujúca Carpenterove tóny Halloweenu a Hmly (videl som verziu na DVD od firmy Oracle z roku 2002) je príliš skľučujúca než aby sa dalo na film pozerať častejšie, ale to je v podstate kompliment, však. Niektoré zábery evokujúce fašistický alebo vietnamský (b je správne) holocaust by pre určitých ľudí mali byť znamením toho, že horor zrejme nebude tak obsahovo vyprázdnená záležitosť. Vďaka Romerovi tu teda máme tzv. absolútny horor, ktorý odnaučí slušnému zvyku chodiť na pohreby. Éra kvetinových detí tu končí a začína éra detí voňajúcich fialky odspodu. Ak po zhliadnutí tohto filmu nebudete mať nočnú moru, potom ste Jack Rozparovač, George A. Romero alebo zombi. PS: Predtým, než sa rozhodnete pozrieť si farebnú verziu, uvážte, že čiernobiely look sa na konečnom sugestívnom pôsobení diela podieľa cca 40 percentami. Film je totiž aj nezastieranou poctou nemému filmu. (01.04.2005)