Kdo je další?

„Kto je ďalší?” , je kontroverzná, slovenská, dokumentárno-naratívna, poviedková dráma, pojednávajúca o (ne)spoločenských témach, ktoré pre pokoj v duši, by mali radšej ostať aj naďalej tabuizované, čo sa našťastie rozhodol snáď natrvalo prelomiť scenárista a režisér Miro Drobný. Totiž, nakrútil strašne extrémne pôsobivý snímok, zložený z troch častí (kapitol). V prvej, slovenskej, s názvom »Povstanie« , sa venuje "kyberšikane" , ako takej, keď v plnej miere postihne daného jedinca, o čom pred plným obecenstvom mladých ľudí, rozpráva (a potom tiež i zaspieva) rapperka Aless, ktorá to prežila na vlastnej koži. V druhej, ruskej, s názvom »Profit« , zase sleduje dvoch ruských maľčikov, ako lezú po všelijakých mrakodrapoch, žeriavoch a vežiach, a to konkrétne v Číne, v Južnej Kórei, až po naše Jaslovské Bohunice. Oleg a Vadim sa zaraďujú k tzv. "Youtuberom" , ktorí v extrémnych výškach, nakrúcajú videá a fotia, a to v tak šialených pozíciach, až sa nejednému človeku z toho zatočí hlava. Vôbec, stred bol pre mňa najviac najintenzívnejší ! A k nim sa ešte pripojí i ruská devuška, Angela (modelka) Nikolau, ktorá taktiež rovnako zdieľa tento adrenalínový prežitok, pričom tesne vedľa atómovej elektrárni, sa im to všetkým akosi vymkne spod kontroly. A v poslednej, anglickej, s názvom »Nemlč« , odohrávajúca sa v zimnom období v Prahe, obdobne rieši šikanu na internete, ani nie 14-ročného dievčaťa, ktoré sa k tomu vyjadruje prostredníctvom napísaných fráz na papieroch, ktoré následne prezentuje za asistencie "Neverbálnej komunikácie" , a to pred web kamerou svojho laptopu... Týmto sa v podstate dostávam do ďalšej, predchádzajúcej roviny, prečo k tomu vlastne došlo, čím sa už presúvam na úplne samý, fatálny koniec, kde sa zároveň dozviem naprosto šokujúcu informáciu, ktorá spájala aktérov dohromady... / Zhliadol som neuveriteľne existenciálnu vec, ktorá sa bezprostredne týka nás všetkých, iba pred tým všetci zatvárame oči ! Minimálne, úvod a záver, je tak rozšírený, psychologický fenomén, že je akurát na veľkom vzostupe, a preto by sa mal "povinne" premietať v školských zariadeniach, len je to tak pre mnohých ťažké sústo, patriace navždy do trezoru. Jadro mi zas sprostredkovalo totálnych fanatikov (šialencov), honiacich sa za samými "selfíčkami" na konte, ktorí kvôli nim koľkokrát riskujú svoje životy, len aby mali čo najväčšiu "spätnú väzbu" na internete. Túto chorobu (selfitídu) netreba podceňovať, keďže zapríčiňuje psychickú závislosť, hraničiacu s návštevou psychiatrickej kliniky. Ja som tak maximálne závislý z ("prehnaného") písania filmových recenzií, čo je oveľa krát lepšie, ako byť medzi týmito (všetkými) postihnutými jedincami, ktorých rastie ešte viac, ako húb po daždi ! (12.11.2020)

Je to obcas hrozne naivne, moralizujuce a casto to ani zdaleka nesplna parametre kvalitneho filmarskeho remesla. Ma to vsak mnozstvo napadov, tie pribehy su dostatocne silne a vrcholne momenty triafaju do cierneho. Takze na slovenske pomery alibistickych 8/10. Ta tema proste prebija kvalitu spracovania a robi to omnohoho presvedvijsie ako napr. nestastny Unos (23.08.2019)

Príbeh: Tri rozdielne príbehy a tri rozdielne ženy s rozdielnymi osudmi a pohľadom na život. Prevedenie: Prvý príbeh o šikane išiel akosi mimo mňa a hranie na city s pesničkou ma tiež obišlo. Druhý príbeh bol silný ale nakoľko sa ho snažili vtesnať do 30. minút tak nedokázal diváka pohltiť a odovzdať emóciu. Tretí príbeh o parkuristoch sa mi páčil asi najviac aj napriek tragédií. Ale tak to už raz býva, pochodíte celý svet a na slovensku vás zabijú - to je posolstvo nášho štátu. Pocity: Hra na hrane filmu a na hrane dokumentu mi teda vôbec nesadla ale na Slovensko sa aj tak jedná o veľký počin, ktorý sa ale s podobnými rovesníkmi vo svete zatiaľ stále nemôže rovnať. 47% (19.11.2021)

Spoilery: Poslední příběh byl natolik silný, že to nemůžu nechat na průměru, jak jsem původně chtěla. Co se týče ostatních dvou příběhů: druhý byl velice vydařený, ale hodně mi zde chyběl překlad, rusky neumím a nemám ráda, když nevím, co ve filmu lidé říkají. Ale bylo to vážně dost drsné i beze slov a chvílema mi naskakovala husí kůže. Absolutně tyhle rooftopery nechápu. První příběh šikany asi nejslabší (i když pro některé jediný, kterému budou rozumět), ale zase takový ze života. Takže za mě povedené, i když jsem tomu moc nevěřila. Klidně bych to pouštěla jako varování děckám ve škole, vzhledem k tomu že většina z nich je na netu denně. (13.01.2021)

Nenávisť šírená na internete pod falošnými aj reálnymi profilmi je problémom a nechápem, prečo to doteraz nebolo legislatívne riešené minimálne na diskusiách médií - každý profil musí byť overený a diskutuj naozaj len za seba a potom nes prípadné následky. Medzitým však polícia u nás koná presne opačne, tí čo sa vyhrážajú a nadávajú sú ok a nevyšetria to – jednému nášmu poslancovi vrátili 150 trestných oznámení na ľudí, ktorí sa mu verejne na Facebooku vyhrážali smrťou z dôvodu, že vraj si za to môže sám. Na druhej strane ale NAKA zatvára ľudí za názor, ktorý vôbec nevyzýva k násiliu, je len názorom. V príbehu 1 je mládež tu je ukázaná otvorene, všetci alebo väčšina stredoškolákov sú frajeríkovia, čo posudzujú, sú strašne dôležití, posmievajú sa, sála z nich len pýcha, pritom majú obtiahnuté džínsy až na kosť a mastné účesy akoby vyšli rovno z modrej ustrice a niekto sa im tam vystriekal. Ale inak P.S. Tá Alless je naozaj strašná raperka, hoci jej držím v jej posolstve palce. Z tej druhej ruskej historky mi tuhla krv v žilách, dobre nasnímané a vlastne pravdivé – čo dokážu blázni urobiť pre jednu fotku na Instagrame. Myslím, že nedávno takýmto spôsobom umrela jedna Češka. Pre chvíľkovú slávu stratíš kľudne aj život. Pritom tá sláva je od neznámych ľudí, je to len o lajkoch, nijaký potlesk nepočuješ... Spoločnosť sa premenila na stroje závislé na selfies. Posledný príbeh bol o ničom a šlo len o kopnutie si do jediného vinníka za všetko – aspoň teda podľa liberálov – a to je cirkev. (11.01.2021)