Tenkrát poprvé

Never Have I Ever sa môže javiť z upútavky ako seriál, ktorý sa snaží poukázať na kultúrne rozdiely migrantov žijúcich v USA, a sledovať ich úskalia a eskapády, ale pravdou je, že je to seriál skrz naskrz tradičný. Od prvého dielu po posledný zbiera hádam všetky klišé a otrepané vzorce, aké sa v tomto žánri dajú nájsť. A to mu trochu uberá na kvalite. Postavy sú sympatické. Rovnako aj prostredie. Zvraty očakávateľné ale v rámci toho o aký žáner sa jedná sú funkčné, uveriteľné a v zásade správne zmotivované. Scenáristicky je to skôr stávka na istotu, než snaha o originálny prístup. A komplexne má seriál príliš veľa naivity a pozitívneho prístupu, než aby sa dal označiť kolónkou realistický alebo úprimný. Na druhú stranu emócie fungujú, pretože ako vravím, seriál používa všetky možné klišé. Nie je to ale úplná strata času. Oceňujem kratšie diely. Ak by mali cez 40 minút, bolo by to utrpenie. Takto je to znesiteľné a asi aj príjemné. Minimálne do takej miery, že určite chcem vedieť, ako bude celý príbeh pokračovať v druhej sérií. Ale objektívne je to len na vypnutie. Keby to vzniklo v 90 rokoch, mohla by to byť klasika. 1 séria - 60% Obrovský posun vpred. Ale že obrovský. Normálne som si všetky eskapády Indky Devi užíval, ako už dlho nič podobné. Funguje to. Je to krásne zamotané. Má to fajn miesta, ktoré majú akýsi citlivý presah a postavy sú strašne sympatické. Je to vlastne niečo podobné ako Sex Education, len bez nahotín a bez zmysluplnejšieho scenára. Ako oddychovka to ale funguje perfektne. Jediná výtka je len tá, že všetky dôležité problémy sa vyriešia strašne jednoducho jednou alebo dvoma vetami. Lenže vzhľadom na to, že sa jedná o takýto typ seriálu, tak to nejako akceptujem a nehľadám v tom veľké umenie. Čo bola moja chyba pri prvej sérií. Každopádne sa teším na tretiu a za mňa veľká spokojnosť. 2.séria - 90% Buď je toto niečo čo vás baví alebo nie. U mňa to funguje. Stále. Páči sa mi ako sa každá jedna postava vyvíja. Páči sa mi, ako si dokážete každú jednu obľúbiť. A to, že sa z tupcov stávajú dobráci a z dobrákov tupci ukazuje určitú vyspelosť pri charakterizácií, aj napriek tomu, že dejové zvraty sú pomerne jasné, prvoplánové a žánrovo podmienené. Veľké plus je casting, indická hlavná hrdinka, nadhľad a príjemné emočné momenty, ktoré aj napriek jednoduchosti fungujú( aspoň u mňa áno). Z tohto seriálu sa stal taký malý klenot na ktorý sa každý rok úprimne teším a ktorý ma baví. Ramakrishnan ako herečka výrazne dozrela a v tejto sérií podáva skvelé výkony. Mindy Kailing som nikdy nevedel prísť na chuť, ale Never Have I Ever sa jej veľmi podarilo. 3.séria - 90% Štvrtá séria síce posúva všetky načrtnuté roviny ku zdárnemu koncu, ale zároveň jej vďaka tomu chýba istá údernosť a crazy momenty. Na jednu stranu je to výhoda. Postavy dospeli a my sme mali možnosť s nimi zažiť naozaj kadečo. Na druhú stranu mi tam niečo chýbalo. Možno postavy, ktoré boli kedysi dôležité a teraz hrali až komparznú úlohu. Ale rozumiem tomu. Niektoré dejové línie sa vyriešili už v tretej sérií a netreba sa k nim vracať. Takže ak si to rozložíme na drobné - Never Have I ever je výborný seriál o dospievaní. O tom nájsť si svoje miesto v živote. Málo Netflix seriálov sa môže pochváliť tým, že je jedno z akej ste kultúry a akej ste orientácie, ale niektoré veci skrátka riešime všetci rovnako. A rovnako v nich robíme aj rovnaké chyby. Tento trend spájania namiesto hľadania rozdielov mi prišiel nielen dôležitý ale aj divácky príťažlivý. Bavil som sa a každú jednu postavu som si obľúbil. Prežíval som s nimi štyri parádne roky a držal im vo všetkom palce. A hoci finále nebolo pre mňa také úderné ako som dúfal, páčilo sa mi a celému príbehu tak dodalo dôstojnú a funkčnú bodku. Takto nejako by sa to malo robiť. Pre vnímavejších je tam skrytých toľko rôznych návodov ako pristupovať k životu, že to má funkciu( ako tu už mnohí napísali) balzamu na dušu. Ďakujem tvorcom. A Ďakujem Devi. 4.séria - 80% (22.01.2021) (méně) (více)