Loli paradička

Už dávno som nevidel tak silnú amatérčinu. Miestne nárečie je nepočúvateľné (pritom sám pochádzam z miest, kde sa film natáčal), ale čo je najhoršie je ešte aj zle vyslovované. Samotní aktéri majú teda pôsobiť ako autenticky východniari, ale oni tak ani nedokážu rozprávať. Amatérske výkony nehercov sú neznesiteľné, vypnúť som to chcel už po 10 minútach. Ešte tam hrá aj Fedor Vico, čo je nikto iný ako rusínsky karikaturista, známejší skôr ako vymetač prešovských barov 5. cenovej skupiny. Tento film chce byť novodobým Pásla kone na betóne, lenže ten film natočený pred skoro 40 rokmi vyznieva mnohokrát modernejšie než tento mega neprofesionálny projekt. (02.09.2019)

"Loli Paradička" teda na mňa vôbec nezapôsobilo. Myslím si, že celkovo je film pozerateľný a celkom v pohode, no keď príde posledných 10 minút, tak to je ako vystrelené torpédo. A celé sa to potopí do hlbín. Bohužiaľ. Film je viac-menej pre mňa trošku prázdny. Ústredná dvojica je podľa mňa celkom funkčná a má to svoje úsmevné a príjemné momentky. Nemôžem povedať, že by som nevidel lepšie funkčnú romancu, no film naznačuje, že všetci si zaslúžime nádej a niekedy sa na nás šťastie usmeje. No práve tam to zabíja ten idiotský koniec, kde všetko čo sa počas filmu vybudovalo tvorcovia jednoducho vyhodili von oknom a povedali si, že musíme byť realistickí a kašlať na nejaký hlbší odkaz. Výsledne to však mňa ako diváka dokopy len vysoko sklamalo. Lebo som videl potenciál na zaujímavý a dobrý príbeh. Hoci to bolo spracované kostrbato, čo ma držalo bol ten základ filmu. A oni to takto vyhodili do vzduchu. Tak v tom prípade aj môj rating pôjde viac ku dnu. Nebudem hovoriť o filme viac, aby som nedával spoilery. Každopádne ste to pochovali. Gratulujem. Hodnotenie: C- (01.01.2020)

Úplne chápem, že kino Mladosť vo Vranove sa 4 x vypredalo a publikum sa náramne bavilo, so zopár východniarmi totiž robím (ci pana!). Ja som snímok ale od prvých tónov (cigánsku hudbu mám rád a tu mala výrazný podiel na atmosfére) vnímal ako poéziu a myslím, že som dobre urobil. Mám rád snímky kráľa "cigánskyh" filmov Tony Gatlifa, hlavne pre ich autenticitu a poéziu. Tu mi ju ale trochu (trochu dosť) kazil rečovým prejavom Michal Iľkanin, ktorý miešal spisovnú slovenčinu s východniarčinou, čo vyznelo, ako keby východniar už zabudol po východniarsky, alebo nevýchodniar, čo sa naučil zopár fráz v miestnom nárečí (hviezda dole). Zachraňoval to Michal Soltész, ktorý bol presvedčivý a zožral som mu to aj s navijakom. No a samozrejme Kamilka Mitrášová, ktorá bola poeticky nevinne očarujúca (ta ňe?). Škoda len, že to po tom useknutom konci nemalo aspoň náznak happyendu. (15.10.2019)

No priznám sa, išiel som do kina so zmiešanými pocitmi. Avšak treba uznať, že film ďaleko prekonal moje očakávania - sympatickí herci, medzi ktorými perfektne fungoval vtipný dialóg, pekná réžia, zaujímavá hudba... A záver, ktorý pomerne verne odráža realitu, aj keď na druhú stranu treba uznať, že to skončilo práve v tom najlepšom. Ani si nepamätám iný film, kde by rozuzlenie prišlo tak náhle a film tak nečakane skončil. Až sa zdá, že by to mohlo mať pokračovanie. Ak nie, tak dosť od veci finále, bohužiaľ. Možno sa autori báli alebo nechceli ďalej rozoberať tému, neviem. Slabší nadpriemer. 70/100 (02.08.2019)

Pokus natočiť ľudový film z východného Slovenska a nadviazať na niekdajší úspech filmu Pásla kone na betóne dopadol katastrofálne. Jednak zlyhala snaha nepôsobiť čiernobielo ale farebne najmä preto, že hneď v 55 sekunde réžia zobrazí dvojicu policajtov, ktorí šikanujú róma. Obaja sú pochopiteľne holohlavý, aby vznikol dojem že policajti sú do nohy náckovia. Dvojica režisérov sa snažila vytvoriť film, ktorý mal rúcať predsudky a sami sa držali svojich predsudkov. V tomto momente si každý normálny človek urobil obraz o ich intelekte. Nasledovali rozhovory, ktoré mali byť akože vtipné a v miestnom nárečí. Pre mňa ako východniara ktorému nerobí problém rozpoznať rôzne typy nárečí nielen preto, že východniari sme jedna veľká rodina ale aj preto že pravidelne trávim čas či už na Spiši kde som doma ale aj na Šariši, Above, Zemplíne či Zamagurí avšak tu som sa strácal, pretože toto rozhodne nebolo presne to nárečie, ktoré sa v okolí Sabinova kde sa dej filmu odohrával používa. Toto bol univerzálny mix z okolia, ktorý sa dvojici režisérov zdal dobrý. Dej bol tiež pomerne slabý s výnimkou niekoľkých dobrých hlášok, ale stačí si zájsť do miestnych pohonstistiev na dedinách na východe a nasmejete sa podstatne viac. Sám pochádzam z obce a to nie je urážka, práve naopak. Je to zážitok a má to svoje čaro, aj keď doba sa mní a už to tiež nie je zďaleka také ako keď som s malou dušičkou v 15 rokoch do pohostinstva vošiel zahrať si biliard a vypiť si kofolu (áno, vtedy pili aj deti z východu v krčmách prevažne kofolu, to iba teraz deti chlastajú prvú ligu aj v Bratislave) a dúfal, či má odtiaľ so smiechom nevyženú...Otvorený koniec príbehu nahneval aj tých ľudí, ktorí sa na filme v kine bavili (ja som na srdce, seno gadžovina do kina nebol ochotný ísť preto, lebo počúvať smiech a poznámky ľudí so slabším intelektom, pretože takýto film ich nepocybne prilákal, mi vadí. Proste som rád v sále v malom počte ľudí ktorý majú radi filmu s vyššou výpovednou hodnotou a umeleckým zážitkom, tým neodsudzujem fanúšikov Loliparádičky ani sa nad nich nepovyšujem. Iba konštatujem svoj pohľad na vec). Jediným svetlým momentom bola hudba pána Štefana Cínu. Jednak ľudové piesne, jednak rómske skladby boli vybrané veľmi dobre a "maďarský čardáš" Johannesa Brahmsa bol jedinou čerešničkou na torte tohto podpriemerne natočeného filmu. (20.02.2020)