Výjimeční

"The Specials" je najnovším filmom z dielne režisérov a scenáristov Oliviera Nakache a Erica Toledana. A hoci si nemyslím, že niekedy prinesú niekedy niečo tak silné ako bolo "Intouchables", tentokrát predsa len priniesli niečo zaujímavejšie, než sme tu mali naposledy. Myslím si, že je potrebné, aby boli ľudia, ktorí sa starajú o autistických ľudí a netreba to s nimi vzdávať. Lebo zavrieť niekoho v ústave a iba ho dopovať liekmi nie je riešenie. A rozhodne to môže viac poškodiť, než pomôcť. A film to celkom slušnou cestou adresuje. Osobne si ale myslím, že tento príbeh je podaný s nesprávnymi hlavnými hrdinami. A to je aj môj najväčší problém s celým filmom. Nemyslím si, že Bruno je zlá postava. Dokonca je zaujímavé ho sledovať a ako stále musí lietať z miesta na miesto a koľko sa snaží pre všetkých urobiť. No na druhú stranu som nemal pocit, že by jeho príbeh, alebo príbeh Josepha bol natoľko zaujímavý, aby ma nejako vysoko chytil. Kde však film fungoval a naopak som chcel vidieť viac je príbeh Dyllana a jeho zverenca Valentina. Tam si myslím, že bolo hlavné srdce celého filmu. Všetko s týmito postavami je skvelé. Budovanie dôvery medzi nimi oboma, Dyllanova dôvera v seba samého a podobne. A myslím si, že keby bola toto naša hlavná dejová línia a film by sa na ňu viac sústredil, tak sme tu mohli mať niečo vynikajúce, čo by som si zapamätal na dlho. Všetko ostatné okolo je podľa mňa fajn. Je to spracované dobre, Len nie som v tých dejových líniach tak veľmi zaháknutý. Myslím si, že Nakache s Toledanom urobili jeden element filmu tak dobre, že to v podstate zakrýva pre mňa zvyšok filmu. Ale aj tak som rád, že som to videl. A radšej mať film, kde je jeden element absolútne skvelý a zvyšok okey, ako keby bol celý film priemerný. Som zvedavý s čím príde táto dvojica nabudúce. Hodnotenie: B+ (02.06.2020)

Názov filmu je taký občas používaný eufemizmus pre obrovský problém pre človeka, jeho rodinu a aj pre celú spoločnosť. Riešenie problému starostlivosti je ťažké aj pre veľké a bohaté štáty ako Francúzsko a škoda hovoriť, ako je to u nás. Stačí si pozrieť správy, keď sa venujú zdravotníctvu, alebo hoci občas aj Rozborila s jeho reláciami, akokoľvek niekto nemá rád citové vydieranie, aby sa vedelo, ako takíto Výnimoční ľudia žijú. No ale naspäť k filmu, ktorý sa chvíľami tvári, že je autizmus takmer liečiteľný a vylieči ho, keď už nie vľúdny a chápavý prístup, tak pestrá rasová a náboženská zmes ošetrovateľov. No to je novodobé Francúzsko, na to si len treba zvyknúť.  –––– Zase někdo omylem zatáhl záchranní brzdu.  –––– Co s ním bude, až já nebudu? (07.04.2023)

Páčilo sa mi to viac ako vychvalovaná pecka od týchto tvorcov The Intouchables. Je to síce natočené podobne chladne dokumentárne so snahou nebyť prvoplánovo dojímavý. Ale vďaka oveľa silnejšej téme, ktorá pôsobí viac ako dokument ako filmový príbeh, k tomu ten prístup sedí. Proste sledujeme jak funguje organizácia starajúca sa o najťažšie prípady autistov, ktorá existuje v šedej zóne. Nemajú oficiálne povolenie, ale keďže nie je nikto iný, kto by sa o tieto prípady postaral, tak ju roky úrady tolerujú. Na základe niekoľkých mikropríbehov (starostlivý vedúci, ktorý zanedbáva svoje súkromie, mladík z ulice, ktorý začína pracovať s autistami, extrémne neprístupný autista, ktorý mláti hlavou o všetko možné alebo autista s nutkaním zatiahnuť vo vlaku ručnú brzdu) získame celkom dobrú predstavu jednak jak funguje táto organizácia, jak je systém slúžiaci na starostlivost o týchto ľudí nastavený až príliš zle a hlavne, že autista sa nerovná roztomilý geniálny Rain Man. Čiže film fungujúci hlavne ako poučná exkurzia do sveta, ktorý málokto z nás pozná. Štvrtú hviezdičku dávam jednak za tému a zároveň za záver v ktorom ten autista tú brzdu konečne nepotiahol. To ma jak rozosmialo, tak aj dojalo. Plus scéna v ktorej pozerá na brzdu jak vyhladovený pes na kosť je neskutočne roztomilá a pustil som si ju viackrát. 8/10. (26.04.2020)

Vidí? Takhle se dělá háelpéčko aka Hluboký Lidský Příběh. Už to letos nastínily solidní Neviditelné, ale Nakache a Toledano tomu dali hitové balení, které má potenciál fungovat i mimo Francii. Složité téma péče o děti s autismem podává dvojka hitmakerů s lehkostí, která ale není totožná s nějakou exploatací. Ten film má skvělé tempo, šibeniční humor, silnou ústřední dvojici a schopnost apelativní patos schovat pod realistický a civilní tón. Poselství je natolik závažné a téma natolik aktuální, že člověk odpustí i rozvleklou (ne)pointu. Už jsme skoro tam. Akorát, že tam ještě ani zdaleka nejsme. Jsem zdravě a necynicky dojat filmem, který odmítá věřit v to, že jsou věci dávno ztracené a prohrané bitvy nemá cenu bojovat do konce. (28.11.2019)

Tak tu máme další dojáky jako Nedotknutelný a I dva jsou rodina. Tohle je zase jeden z těch filmů, ve kterých frantíci umí chodit. To brutální brnkání na city a pasáže plný dojmů, to je přesně jejich styl. Vincent Cassel zde předvádí svoje velký herectví, který dává srdcem a přitom velice skromně! I ostatní borci vedle něj jsou výkonama pořádně vysoko! Opravdu pěknej film o komplikovaných, nemocných, mladých lidech! 75% (02.10.2020)