Vše je pravdivé

Angláni budú do nekonečna recyklovať všetky možné príbehy a životopisy Šekspííííra. Ale šak prečo nie, raz za čas si oprášiť vedomosti. Pokial je to podané polopatisticky a s rozumnou minutážou. Tu je ešte bonus luxusné obsadenie a niekoľko skvelo napísaných hádok a dialógov. Jasné, zvyšok sa nesie na vlne inotajov a hľadanie zmyslu viet v druhom slede, ale keď tú vatu neberiete vážne, nič sa nestane. Celkovo je ten príbeh podaný veľmi dobre a výkony ešte lepšie. Žiaľ, ako som už spomínal, recyklované a miestami nezaujímavé. 3 z 5 (22.03.2020)

Komorní, skvěle dobově nasvícené, temné, ponuré a přesto obyčejné. Se všemi klady i zápory, které to přináší. Není to film, na který se bude dlouho vzpomínat. Ani nějaká žánrová stálice, která stojí za to neustále připomínat. Ale ve své obyčejnosti mě to zaujalo. Je to příběh o konci jednoho života. Velikána a přesto muže, který se spíše než velkým slovům věnoval v posledních letech zahradničení a hledání odpovědí, na které neměl dosud čas. Kenneth Branaghan si tu užívá každou scénu. 60% (25.03.2024)

Nebudu lhát, trochu jsem si spletla název filmu. Myslela jsem si, že se budu dívat na Roberta Redforda samotného plující po oceánu (film Vše je ztraceno) a on najednou na mě vykoukl Shakespeare. Překvapená jsem byla, to jo, ale I tak jsem to dokoukala. Shakespeara mám ráda a tenhle příběh vypráví zrovna o té době, o které toho moc nevíme a byla jsem hodně překvapená kolik toho nevím. Kennetha bych skoro nepoznala, ten nos a vlasy dělaly hodně! Upřímně role Iana McKellena, který se objevil jen v jedné scéně mi přišla zbytečná. A jeho role taky, nic to filmu nedalo, naopak to mohlo být o tu scénu kratší. A přitom ta scéna plan keců trvala asi 20 min! To bylo zabijácké! Bez toho by to celkem šlo a možná bych hodnotila lépe. Herecky je to skvěle zahrané, hodně se dozvíme o jeho dětech, což mi přišlo zajímavé. Ale mělo to mouchy, hodně much. (06.03.2020)

Trochu sklamanie. Je to totiz dost rozbite stylisticky aj dramaturgicky. Prepinanie medzi osudom Shakespeara a mikropribehov jeho rodiny nie je uplne vyladene. Takisto klasicka Branaghova forma (spomalovacky, vyosene zabery) sa dost bije s divadelne nastimanymi dlhymi jednozaberovkami. Na nicom nie je nic zle, ale dohromady je trochu gulas. Takisto ako neurcita cielovka. Obcas sa to tvari ako artfilm a hned na to sa to meni na klasicku hollywoodsku produkciu. Bavilo ma to, ma to spickove herecke vykony, hromadu super scen, ale to prepinanie medzi dvomi filmami ma pravidelne z atmosfery vyhadzovalo. 6/10 (17.06.2019)

Zvláštny film. Film o "jeseni života" (schválne som použil toto nechutné klišé), o existenciálnej kríze, film o človeku, ktorý nevie, čo robiť a ako komunikovať so svojou rodinou, o človeku, ktorého trápia výčitky svedomia a ktorý zúfalo túži po uznaní, o človeku s obsesívnou fixáciou na dávno mŕtveho syna... Áno, takéto myslenie je pre daný vek a životnú fázu typické, mne sa však nezdá, že by bol Shakespeare tak úplne typický. Kde zostala irónia a hra so slovom? Kde zostalo divadlo? Kam zmizli komické prvky? Kam zmizlo ohýbanie si histórie i reality v prospech vlastných rozvrhov a cieľov? Kam zmizol skutočný konflikt dvoch nárokov? Táto snaha akoby bola vo výsledku dôsledne anti-shakespearovská. Ale prečo? Dôvod je prostý. Cieľom nebolo vytvoriť portrét Shakespeara - génia.  V podstate to ani nebol tak úplne film o Shakespearovi. Shakespeare je tu nazeraný z pohľadu jeho rodiny. Rodiny, ktorá zostala žiť mimo Londýna, mimo toho javiska, ktoré znamená svet. Rodiny, ktorá zostala trpieť pod jarmom otca, ktorý sa nezaujíma, ktorý nechodí domov. A tak tu vlastne sledujeme film o ľuďoch z úzadia, film plný rodinných tráum, film o rodinnej kríze. Problémom filmu však je, že Shakespeare, vzhľadom na jeho momentálnu povahu a stav, nie je rodine dôstojný súper (a podobne - dôstojným súperom nie je Shakespearovi ani okolie). Jeho premena je skôr intelektuálna, než osobnostná. Neprišiel sem frajer z veľkého sveta, ktorého treba zosadiť z piedestálu, ale stratený muž, do ktorého sa však len naďalej kope a ktorý sa nevie a preto ani nemôže brániť (samozrejme, to platí len v rámci rodiny). Je doslova stelesnením krízy stredného veku a najmä stelesnením dnešnej krízy maskulinity. Vlastne tu sledujeme ako tento človek v kríze musí prežiť ešte hlbšiu krízu a pochopiť ako veľmi sa mýlil, a to aj na tých najzákladnejších úrovniach. Že vlastne celý jeho život bol veľkou chimérou a divadlom. A východisko z krízy nie je, je len smrť. A tým pádom tu aj absentuje nejaký skutočný konflikt a skutočná premena, či dokonca skutočná dráma. Zostáva tu len pachuť neznesiteľnej slabosti a ničotnosti, kde však absentuje hamletovská filozofická reflexia, mocný vnútorný konflikt, štylistická opulentnosť i záverečný "skok". Táto slabosť a ničotnosť sa tu stáva aj akýmsi formálnym leitmotívom a opantáva celý film, ktorý vo výsledku zanechá presne takýto pocit - pocit slabosti a ničotnosti. A tu akoby film viac vypovedal o dobe vzniku - vlastne akoby bol čistým priezorom do súčasnosti. A možno takto sa na film trebalo naladiť. Ja som to neurobil. Preto 2 hviezdy. (11.09.2021)