Žena na válečné stezce

Woman at War rozhodne nie je komédia, občas sa tu nájde úsmevnejší moment, avšak nejde o "klasickú ironickú škandinávsku srandu", akú poznáme z iných filmov severného teritória. Aká je základná otázka filmu je jej celou cestou, a možno aj pointou, takže lepšie je do komentára o témach ani nepísať. Osobne mám dojem, že podobne ladený severský film som ešte nevidel, pričom paradoxne každý záber osamote pôsobí v rámci kinematografie dosť familiárne. Scenár netlačí na pílu, rozumné argumenty má aj druhá strana, avšak ten skutočný zmysel našej existencie musíme predsa len hľadať niekde inde, ale to už zbytočne začínam o tých témach... (13.03.2024)

Klasické severské podanie drámy o žene, ktorá sa rozhodla bojovať s mocnými. Zaujímavý bol aj hudobný motív, ktorý pekne spojil škandinávsku krásu s východoslovanským folklórom. Navyše eko motív dejovej linky bol umne zladený s miernou absurditou, pár scénok v tomto smere bolo vážne parádnych. U mňa spokojnosť, slušný nadpriemer. 80/100 (30.09.2019)

ekologie na Islandu a válka na Ukrajině nic nemohli splést hůř.přitom ve filmu je spousta dobrých,originálních(jak se schovat před vrtulníkem s termovizí v holé ,kamenné krajině) neokoukaných záběrů .které scénárista odněkud neokopíroval ale vymyslel.Jen ten konec jsem buď nepochopila anebo neměl co sdělit. (06.12.2019)

Tí, ktorí tu píšu o nejakej manipulatívnej hipsterskej zelenej agitke, zrejme nikdy nepočuli príbeh o istej Sigríður Tómasdóttir. Tá už v roku 1907 zabránila priemyselníkom, aby postavili vodnú elektráreň na rieke Hvítá a zachránila tak vodopád Gullfoss pred istým zánikom. Kto niekedy naživo videl Gullfoss, vie, že to stálo za to. Sigríður je považovaná za prvú ekologickú aktivistku v dejinách a jej príbeh je dôkazom, že aj čin jednotlivca niekedy zohráva kľúčovú rolu. Film o jednej novodobej ekoteroristke ma zo začiatku nejako nebavil a hlavne vsuvky s dychovou kapelou nezapôsobili asi tak, ako autor zamýšľal. Postupom času sa to však zlepšovalo až do grandiózneho finále, takže môžem len odporúčať. (27.01.2020)

Veľmi zvláštny islandský film, ale podotýkam, že mi nesmierne dobre sadol ! Asi aj pre neuveriteľne zaujímavé herecké nasadenie sympatickej Halldóry Geirharðsdóttir, s ktorou sa stretávam vôbec po prvýkrát. Stelesnila postavu Hallu, ktorá koná, ako „ekologická (teroristka) sabotérka” na Islande, a k tomu má ešte jednu d-i-l-e-m-u, čo siaha až do ďalekej Ukrajiny. Aby som zrovna nezabudol, tak Halla má sestru Ásu, ktorá plánuje ísť meditovať do Indie. Viac-menej, podobajú sa ako vajce vajcu (sú dvojičky). V úvodnej akcii natrafí na farmára Sveinbjörna, ktorý ešte zohrá kľúčovú úlohu, tak isto, ako sestra Ása. Počas horlivého sledovania som naďaboval na nešťastného latinsko-amerického cyklistu, ktorého si policajti často plietli, či do rytmu hráva kapela, čím sa snímok posúva do vyššieho levelu, lebo je tým pádom - sviežejší, živší, lepší, niečo na spôsob, čo ste videli v Birdmanovi. _ Režisér Benedikt Erlingsson má bravúrnu predstavivosť, ktorá vie očariť. Nenudil som sa, lebo ma zamestnával perfektnými scenáristickými nápadmi, ktoré nemajú konca kraja ! Zavítal som i do krásnych islandských exteriérov, kedy som hlavnú hrdinku vnímal, ako neohrozenú aktivistku pre správnu vec... Vtedy je film - najsilnejší. Pochválim určite účinnú d.p. Bergsteinna Björgúlfssona, pretože má švih v panoramatických záberoch i v úplne obyčajných sekvenciách. Pozrite si to, odporúčam ! (25.05.2019)