Johančino tajemství

Vypadalo to na akční pohádku o šikovné děvečce, která si získá srdce samotného prince... No, po 85 minutách téhle pohádky musím říct, že slovenská pohádka je mrtvá. A Johančino tajemství prostě jen zatlouklo další hřebík do její rakve. Nepřehledná, ponuře temná, nesrozumitelný děj (synek prohrávající pozemky v kostkách, ti dva lidé, co vychovávali Johanku...) a k tomu moje oblíbená Emília Vášaryová v tak strašné roli a ještě předabovaná. Všechno je tu prostě špatně a nezachrání to ani jakože feministicky orientovaná ústřední hrdinka. Kladně hodnotím jen to, že se to natáčelo na Bojnickém zámku a pro ten já mám velkou slabost. (29.12.2015)

Hvězda za hudbu, která v lyričtějších momentech občas zněla trochu jako Popol Vuh (!) z Herzogova dokumentu o skokanovi Steinerovi :)) Nebo jsem si to jenom namlouval, aby ten film byl alespoň nějakou drobností zajímavý. Jinak se objevuje poněkud klasicky místní kocourkovský paradox - v Epsteinově "české" pohádce Svatojánský věneček půlka osazenstva mluví poloitalskou a poloněmeckou hatmatilkou a ČT vůbec nezajímá, že jejich plácání není rozumět, ale slovenská pohádka se dabuje do češtiny, co kdyby náhodou někdo nerozuměl slovensky! Chci nadabovat do češtiny Trojana a Myšičku! A nejlépe slovenskými herci, ať se ten kruh uzavře. (26.12.2015)

Jen úcta k českým vánočním pohádkám mi brání v tom dát odpad. Nějaká holka v homo-zoofilním počinu, kde Magda Vašáryová neustále opakuje "lulan, lulan" (romsky pele). Do historie novodobých českých pohádek se tato sračka zapíše jako ta, která položila základ politiky korektních pohádek. Což znamená, a to si fakt nedělám srandu (počítám tak do dvou tří let), že v pohádkách bude úplně normální sňatek prince s princem nebo princezny s princeznou. Nebo já nevím - prince s nějakým chasníkem anebo princezny s nějakou děvečkou. Anebo chasníka s chasníkem a děvečky s děvečkou. Ale nic, dávám odpad. (02.05.2016)

„Panovník, ktorý sa nevie ovládať, je nanič.“ To ale bola poťapenosť! Výnimočne zlá rozprávka. Nočnú moru pripomínajúci Matej Landl, triky ako z roku 1996, agresívne z koľají vyhodený Milan Ondrík, príšerné scény, otrasné dialógy a nezastaviteľne nevydarený scenár búrajúci základné rozprávkové pravidlá (napr. čo sa týka učenia detského diváka slušnosti a férovému správaniu, viď. zákerne zmanipulovaný súboj o srdce princeznej, ktorého sa tu dopúšťajú kladné postavy). Neodpustiteľná Emília Vášaryová. Na jej „pele mele, nech sa to všetko rýchlo takto mele“ nikdy nezabudnem. A Ondřej Vetchý? Neviem, asi mu imponovala možnosť zahrať si kráľa, ale toto fakt nie, nabudúce odporúčam klásť väčší dôraz na scenár. Dievča si dá dlhé vlasy pod čapicu a už ju všetci majú za chlapa (Fantaghiro oproti tomu bola Peter Sellers). Kladne by som ohodnotil snáď len peknú prírodu a vcelku fajn Dominiku Morávkovú-Zeleníkovú. (28.12.2018)

Tak vážení pele mele :D Keď rozprávka skončila moja mama povedala niečo v zmysle, že túto rozprávku už viac nech nedávajú, akurát tak po polnoci. Môj otec volal môjmu ujovi, ktorého tuším zobudil a ten zo seba dal niečo v zmysle, že záver je pekný. No, hrala pieseň od Kristíny, podľa asi celej našej rodiny, čo to pozerala, to najlepšie z celej rozprávky. Otec sa vyjadril niečo v zmysle, že scenárista asi nepozeral klasické slovenské rozprávky, mama že akurát tak Flintstoneovcov. No, neviem, keďže mne sa to zdal skôr taký mix rôznych motívov z našich starších rozprávok, ale možno to naši mysleli v originálnosti, v humore, v nepredvídateľnosti, keďže môj otec pri viacerých scénach predvídal nasledujúce. Takže môj brat, ktorý drvil strieľačku o veľa neprišiel, akurát tak ako ja si po dlhej dobe neľahol do rodičovskej postele medzi otca a mamu ako decko a nesledoval s nimi v rodinnej atmosfére podľa mňa znesiteľnú vec, kde aj tak išlo skôr o niečo iné než to, čo sme pozerali. Tieto dojmy som napísal aj na sociálnu sieť, kde ma cez iný profil sleduje moja teta a nemá veľmi rada, keď tam píšem niektoré veci a asi za to schytám, no ona aj tak dnes zadrela babke, ktorá má asi už Alzheimera a nepamätá si mnoho vecí, dokonca ani čo dostala pod stromček, že tak jej to znova ukážeme a bude sa znova radovať. Proste chápete, že niektoré veci netreba prežívať tak ako ja neprežívam extra to, že z rozprávky si odnášam akurát tak pár hlášok, scén, pohľad na krásnu Kristínu a dojem, že tu bolo veľa nevýrazných postáv, hercov a herečiek, scén, čudnej nadväznosti, čudných kamerových scén a takmer ničoho, čo by sa mi spájalo s Vianocami. Nuž, ale nová doba, snehu je každým rokom mám pocit čoraz menej, takže asi si budem musieť zvyknúť. Občas ma trocha mrzí, že nevýrazní ľudia sú v extra farebných kostýmoch, občas že je to akoby stále o tom ranom novoveku. Od Nvotu som zatiaľ videl iba eŠteBáka a Muziku a oba filmy sa mi páčili viac, toto ma nezaujalo. Možno som po toľkých filmoch a takej dobe už náročnejší, možno si to len nespájam s nejakou inou ešte krajšou chvíľou, ale predsa si myslím, že toto asi netromfne časom iné klasiky a nestane sa niečím, na čo sa budú ľudia už dopredu tešiť. (26.12.2015)