Kominského metoda

Nejsem fanouškem populárních sitcomů Chucka Lorrea, protože jejich hrdinové jsou na můj vkus příliš schématičtí a kromě řady vtipů k popukání jsem v nich narazil i na řadu nepovedených. Kominského metoda mě ale příjemně překvapila sarkastickými dialogy, které navazují na to nejlepší z americké konverzační komedie, a neodbytými postavami, kterým občas bez mrknutí oka odpustíte trochu sentimentu. Velkou poklonu si pak zaslouží legendy Michael Douglas a Alan Arkin, kteří se jako dvojice tímto stávají nástupci komediálního dua Lemmon-Matthau v 21. století. (25.10.2020)

Dvaja starí páni si otvorene robia srandu zo svojho veku a všetkého čo s tým súvisí (hlavne teda zdravotných problémov). Douglas a Arkin sú vo svojich roliach skvelí a na ich vzájomnú interakciu, keď si navzájom dobromyseľne brutálne nakladajú bomby nefiltrovanej úprimnosti (predovšetkým Arkin Douglasovi) je to najlepšie, čo má tento seriál na sklade. Sledovať to bolo odzbrojujúcim spôsobom príjemné a mal som pritom úsmev od ucha k uchu, i keď sa nejednalo o žiadny iskrivý humor. Preto som vôbec nepochopil zmenu smeru v druhej sérii, kedy ich spoločných scén výrazne ubudlo a spolu s tým aj humoru. Miesto toho sa riešilo Arkinovo milostné tokanie, ktoré vyšumelo do stratena (podobne ako Douglasovo z prvej série), ale jeho postave obrúsila skoro všetko čo na nej bolo zaujímavé. V tejto sérii ma ešte negatívne prekvapili zbytočné a dlhé etudy z hereckej školy, ktoré seriálu nemali žiaden prínos. No a v tretej sérii sa už Arkin ani len nevyskytuje! Nechápem, aký zmysel malo natáčať ju bez neho. Bolo to ako Laurel bez Hardyho, Tom bez Jerryho. Tvorcovia seriál aj napriek tomu ukončili ešte celkom so cťou, ale bolo jasné, že toto už nikoho nemôže zaujímať. Dokonca aj časti v hereckej škole mali tentokrát pointu a viedli k vtipnému cameu Morgana Freemana. Inak ale musím povedať, že takú zmätočnú prácu s postavami som už dávno nevidel. Najmarkantnejšie je to vidieť na postave Lisy Edelstein - v prvej sérii je to nezodpovedná fetáčka, v druhej si vstúpi do svedomia a úprimne sa kajá, aby sa z nej v tretej sérii stala dedičstva chtivá harpia. Wtf. 6+/10 (01.01.2024)

Ťažko uchopiteľný seriál. Na Facebooku som si pýtal tip na dobrý sitcom a FB priateľ mi poradil Kominského metódu - vraj to sitcom nie je, ale produkoval to Chuck Lorre. Ja som vždy - keď som mal obdobie sledovania seriálov - rád na preskačku kombinoval dramatické seriály a sitcomy. A v tomto prípade je problém, že Kominského metóda nie je ani komediálny a ani dramatický seriál. Je to odľahčený vhľad do starnutia. Najprv som si hovoril, že nebyť Douglasa, nemá cenu to pozerať. Neskôr som si obľúbil aj Arkina a jeho vzájomnú chémiu s Douglasom. Problémom je záverečná - tretia séria. Koniec druhej série to ťahal zjavným smerom a to k boju Sandyho s rakovinou a pomoci jeho najlepšieho kamaráta Normana. No Arkin sa rozhodol, že tretiu sériu už nedá, jeho postavu nechali umrieť a vydali stanovisko, že to bolo od začiatku tak plánované. A tak sa Sandy z rakoviny zázračne vylieči, vykúpenie nachádza v uzmierení s exmanželkou, kde pre zmenu zas ona umiera na rakovinu a napokon obrovská životná satisfakcia pri preberaní Emmy (tento motív Chuck Lorre zopakoval z TBBT, ktorý sa končil Sheldonovým preberaním Nobelovky). No problémom tretej série okrem citeľnej absencie Arkina je to, že sa to stalo mnohokrát fraškou a mnohé postavy zradili svoje charaktery (Normanova milenka, dcéra aj vnuk, Mindyin starší priateľ, atď). P.S. Seriál bol požehnaný mnohými hviezdnymi epizódnymi rolami, no mne paradoxne najviac ulahodil Elliot Gould. Je to jeden z najvtipnejších a najnedocenejších hercov Hollywoodu. Všade, kde hral, bol skvelý - či už ako otec Rossa a Monicy v Priateľoch, alebo ako Ezra v Rayovi Donovanovi. A jeho epizódna rola bola skvelá, megavtipná a prial by si ho ešte niekde vidieť. (08.01.2023)

V tomto seriálu se mi bohatě dostalo sarkasmu, cynizmu, černého humoru, ale také toho, co u starých lidí obdivuji - jejich nadhled a to, jak už se s ničím a kolikrát i s nikým nemažou. Mraky vtipných, pichlavě trefných a upřímných dialogů, ale také pár citlivých a dojemných momentů. Oba dědouškové byli skvělí, ale Douglas mi obzvlášť udělal radost. (03.01.2019)