Dogman

Mrazivý príbeh odohrávajúci sa na chudobnom predmestí, ktorému vládne bývalý boxerista Simoncino. Terorizuje okolitých ľudí, no nikto sa mu neodváži vzoprieť. Jeden z jeho zdrojov drog je Marcello (Marcello Fonte), ktorý vlastní súkromný salón pre psy a vo voľnom čase sa starostlivo venuje svojej malej dcérke. Veľmi zaujímavo sú nám podávané kontrasty v jeho osobnosti – na jednej strane je dealerom drog a kamarátom surového násilníka, na strane druhej sledujeme jeho dojemný vzťah k zvieratám a obrovskú lásku k dcére. Keď Simoncino pod vplyvom svojich absťákov začne hrotiť situáciu a rozhodne sa prepadnúť zlatníctvo Marcellovho kamaráta za vidinou rýchleho zárobku, Marcello s ním odmieta naďalej spolupracovať. Z lúpeže je nakoniec podozrivý sám Marcello a za mrežami končí namiesto skutočného vinníka on. Pobyt vo väzení mu dá dostatok priestoru na to, aby si určité veci zhodnotil, zbavil sa masky dobráka a naplánoval surový plán pomsty... *Videné na MFF Cinematik, 2018. (01.10.2018)

Strašně mě dokáže nasrat když hlavní postava celý film jedná bezmyšlenkovitě. Každý má právo na to udělat hloupou chybu, ale skoro dvouhodinová šaráda tuposti je už moc. Divák si nedokáže vyvinout sympatie k hlavní postavě. Nikdo se tak prostě nemůže chovat. To nejde. Vnímám to tak, že tvůrci filmu prostě nedokázali vymyslet pořádnou zápletku, která by vedla k podobnému rozuzlení. Místo toho vymysleli postavu bez mozku. To vše bohužel shodí to co je zde kvalitní: atmosféra, prostředí, herecké výkony a kamera. Chápu záměr psa/člověka slepě věrného svému pánovi, ale akorát mě to nasralo. (10.02.2019)

O truhlíkovi s dobrým srdcom, ktorého dobrotu zneužíva vymätený retard bez štipky inteligencie. Napriek tomu, že hlavný hrdina vyzerá “ako posledný príbuzný”, od úvodu si plnohodnotne získal moje sympatie. Záver absurdný ako celý tento námet, ma len utvrdil v názore, že neobyčajnosť v podobe príbehu ma v mnohých prípadoch viac navrch, ako samotná forma spracovania. Dalo sa .. (17.11.2018)

Lidské a mrazivé zároveň. Chytlavé od prvního do posledního záběru. Jak osobitým námětem, tak zpracováním, adekvátním smutnosti příběhu a šedivosti prostředí, ve kterém se odehrává. Člověku se nechce věřit, že něco takové je soúčástí EU. Je záslužné, že se osobitý talent Garroneho formátu soustředí právě na tuto tvář Itálie. Od závěru jsem čekal malinko víc, ale i takhle dobrý. Pomohl pochopit zvláštní rozhodnutí hlavní postavy. Výkon Marcella Fonteho hodný ocenění. [Cannes] (17.05.2018)

Sociálny thriller zasadený do šedi mestskej periférie, kde si postavičky žijú svoje skromné životy a venujú sa svojej práci, podobne ako útly človiečik vlastniaci skromný salón pre psov. Kontroverznosť postavy Marcella je v jeho láske k psom a nadovšetko k malej dcéry a na druhej strane zvláštny vzťah k miestnemu bitkárovi a narkomanovi, ktorému zabezpečuje drogy. V tomto príbehu možno niet kladných hrdinov, aj tak sa však divák prikláňa k Marcellovi. Režisér Garrone nič nevysvetľuje, ponúka nám svet jednoduchých ľudí s jednoduchými riešeniami, a je len na nás, čo si z tohto príbehu zoberieme. (17.11.2018)