Drtivý dopad

Dvě hodiny trvající katastrofický epos o zániku planety, přičemž samotný "dopad" se odehraje až na konci filmu. Jinak po celou dobu se nám i tak dostává "Drtivého dopadu." Avšak v podobě té nejprovařenější zásobárny klišé, patosu a hraní na city, jaké může apokalyptické téma v rukou "zkušeného" Hollywoodu nabídnout. Samozřejmě včetně nějaké té dávky nelogických scén, postupů a chybek. Ani známí herci, v čele s prezidentem Freemanem:) či mladičkým, roztomilým Elijahem Woodem, nedokáží překonat sílející postup dějové nezáživnosti a jednotvárnosti. Alespoň James Horner dokázal svým hudebním umem navodit nějaké větší emoce, než nudná očekávání v tom, která klišé budou následovat nyní. (12.01.2012)

„Veriť v niečo. Dúfať v niečo. A pre túto vieru žiť.“ Spoilery. Toto je vážne dobrý film. Niektoré veci sú divné (rôzne krkolomné časové veľké skoky), iné zásadné veci nevidíme (pokus o zničenie s pomocou amerických a ruských rakiet), ale pravdupovediac čím častejšie Drvivý dopad vidím, tým mi pripadá vyzretejší. Na jar 1998 bol vnímaný ako udalosť, keďže sa jednalo o jeden z prvých filmov nového Spielbergovho (a Geffenovho a Katzenbergerovho) štúdia DreamWorks. Kasting bol v rámci možností nabúchaný, režírovala solídna Mimi Leder (rok dozadu pre DreamWorks natočila podobne "civilného" Peacemakera s Clooneym a Kidman, ktorým štúdio debutovalo na trhu), pekný 75-miliónový rozpočet, prorocký scenár (afroamerický prezident USA) a povesť realistickejšieho "klonu" tohoročného Armageddonu od Baya. Moje primitívne Ja dáva 4* práve Armageddonu, ale ono je vlastne blbosť tie dva filmy porovnávať, sú veľmi odlišné. Dokonca by som povedal, že kým v Armageddone to ku koncu búcha (všetko) už vyložene  neznesiteľne, Drvivý dopad na to ide skrz postavy, vzťahy a psychológiu, čo starne pomalšie, než CGI a nekonečné akčné sekvencie. Ono je to vlastne veľmi ponurý a tragický film. Áno, mnohé postavy sú prekvapivo nesympatické (cez mŕtvoly idúca reportérka, pomerne nadutý astronaut-dôchodca, americký prezident znechutene vstávajúci od kamery vo chvíli, keď sucho oznámi, že pokus o likvidáciu nevyšiel), ale mne sa to paradoxne práveže páčilo, pripadalo mi to realistické. Nakoniec je to ale žiaľ "len" čosi podobné, ako Peacemaker: vidno na tom investované peniaze a herci sú fajn, ale zároveň je to zvláštna natočená polonuda. Publikum ale bolo prekvapivo nadšené, obdarilo snímku parádnou celosvetovou tržbou 349 miliónov (pri rozpočte, ktorý sa podarilo udržať v rozumnej výške 75 miliónov). (03.01.2009)

Ak nejaká megademolačná digitálka, tak rozhodne Drvivý dopad. Hneď vidno, že ten film nakrútila žena - príbeh je neuveriteľne emotívny a so sterilnou testosterónovou emocionalitou Armageddonu má spoločný iba ak gramatický slovný základ. Mnohé scény sú pekne mrazivo vypointované (E.L.E. napr.). Lyrická melancholická hudba je paradoxne omnoho efektívnejšia než ťažkotonážne orchestrálne drvivé dopady od Trevora Rabina. Tzv. americký hrdina tu absentuje, prinajmenšom nie je priamo potetovaný pruhmi a hviezdičkami. A ktorý macho by v tomto žánri dobrovoľne nechal spomenúť anglické striebro 18.storočia alebo Melvillovu Bielu veľrybu? Pri záchrane sveta je predsa vždy lepšia poriadne nadupaná akcia než nejaké blbé symboly civilizácie, ktoré nikto nevidel a nečítal... Mimi Lederová poníma film o konci sveta takmer ako komornú drámu, v ktorej síce nie je núdza o americké symboly, no typickému americkému veľkohubému a infantilnému optimizmu sa vyhýba, kde sa dá. Takisto armageddonovskému machrovaniu, šaškovaniu a hrdličkovaniu. Pred premiérou som sa nevyhol všadeprítomným strašidelným fotkám ľudí na diaľnici, pozorujúcich prelet Biedermanovej kométy. O moment prekvapenia som teda prišiel. Kupodivu nie o zážitok z prekvapujúco dobrého katastrofického filmu. (23.04.2007)

Prvú polku filmu nemôžem neporovnať z Armageddonom ktorý Deep Impact predbehol snáď vo všetkých smeroch ale druhá časť filmu je už niečo iné. Možno táto druhá časť chýbala Armageddonu aby sa stal suverejne a bezkonkurenčne najlepším katastrofickým filmov všetkých čias Ale musím dodať že predstavenie to bolo naozaj strhujúce aj keď nie ako Armageddon ale na druhú stranu som aj tak veľmi spokojný. (05.02.2011)

Mimi Leder má švih a hoci sa jej filmy držia prevažne na čistokrvnej ,,popcornovej" úrovni, pokým mi pri megazvodných vizuálnych frekvenciách robí spoločnosť chutný popcorn a nekompromisný milovník komerčnej zábavy, užívateľ Falko , tak sa vonkoncom nemôžem sťažovať. :-) PS: Prvý prezident USA Afroameričan Morgan Freeman? Žeby Američania dopredu tušili? :) (16.11.2009)