Oasis: Supersonic

Shoutout môjmu sebazapreniu, nechala som si to ako odmenu a bola to teda pekelná motivácia. Neviem čo povedať, neviem ako to povedať, Gallagherovci sú pre mňa veľmi špeciálnou a intenzívne osobnou záležitosťou no a do tejto zabŕdli aj oni sami, čo bolo cool, už som nemala emóciu len z toho čo Noel napísal a naspieval, ale aj z toho čo hovoril. Pôvodný plán bol preplácať komentár textami, ale kto by si ich už čítal bez hudby a osobitého významu... Namiesto toho ocením krásny kvalitný vizuál, luxusné audio z koncertov a dokonalý prestrih pesničiek. A tiež to, že o Don't look back in anger nepadlo veľa kecov, lebo o nej bolo narozprávané už dosť. Pre nefanúšikov a ľudí, ktorí o nich nemajú šajnu, bude asi dosť náročné pochopiť sfetované a zhúlené reči, čo ale nemusí byť na škodu, primárne sú Oejsis aj tak o niečom úplne inom. (Dala by som si to do topky, ale potom by niektorí ľudia uhádli, že ja som ja... muhahaha!) (12.11.2016)

Asi vše, co potřebujete vědět o začátcích možná nejzásadnější kapely 90. let. Vznik Oasis, první dvě alba, první mamutí koncerty, šílenosti Liama. Je tady všechno. Pár výhrad bych ale i tak měl. Vlastně je vypsal už Ramirez85 (pouze audio komentáře všech zúčastněných a fakt, že se to vyhýbá konci kapely a vlastně všemu po 96.) Ale s.al to pes. Jako dokument fakt parádní. (19.02.2017)

Dokument o jednej z najpopulárnejších britských skupín som si pozrela ako takmer úplný neznalec - akokoľvek hlúpo to bude znieť, chcela som sa dozvedieť niečo o vzniku piesne Wonderwall. A o necelý rok tu sedím a bojujem s tým, aby som napísala objektívny komentár o tomto dokumente, ktorý som si pozrela druhýkrát, ale zrejme sa mi to aj tak nepodarí, takže ako by povedali Gallagherovci: fuck it. Do týchto dvoch svojských bratov, ktorí sa nerozprávali niekoľko rokov, som sa zamilovala asi na sté počutie, no za to poriadne. Nesúhlasím s ich názormi ani s ich hodnotami - ale ani jedno z toho nezastrie fakt, že jeden z nich patrí k najlepším spevákom a druhý k textárom. No aby som povedala niečo aj k Whitecrossovmu dielu - Supersonic je veľmi atmosfericky spracovaný, miestami na úkor prehľadnosti, ale práve za tú sálajúcu atmosféru 90. rokov mu to odpustím. Škoda, že režisér nepochopiteľne nespomenul ani slovko o osude skupiny po roku 2000... Prečo, to už asi nezistím. Pustite si Supersonic aj v prípade, že fanúšikom nie ste; Liam a Noel vás za 122 minút stiahnu na svoju stranu. :) (30.01.2018)

Dokument prínosný, ale samotné hodnoty, ktoré predstavuje kapela, a ktoré členovia odhalujú, sú totálne choré a staromódne. Práve preto už nikdy kapela nedosiahla na výšiny z 96.-ho. Nie kôli internetu... ;) Nebyť tohoto dokumentu, hľadím na Oasis aj naďalej ako na plnohodnotnú ikonu rocknrollu. Nebudem opisovať, čo za hodnoty sa mi nepáčia, nakoľko pre niekoho môžu byť práve tie imponujúce. (10.12.2016)

V cestě za dotaženým filmovým konceptem se z toho vytratila pravdivost. Vynechaní lidé, vynechané skutečnosti, žádná sebereflexe - paradoxně mi to nikdy nevadilo, ale to jsem si na základě útržkovitých informací skládal během let příběh téhle skupiny sám - s tím dobrým i zlým. Film Supersonic ale ve dvou hodinách odvypráví dokonalou pohádku, ve které už na podstatné detaily nebo kontext doby není místo. (22.03.2017)