I Am the Pretty Thing That Lives in the House

Perkins ve February přesvědčil, že talent má a lákadlem byla i Ruth Wilson. Ale bohužel. Filmu neupírám místy hutnou atmosféru, ale bylo to prakticky bez napětí. Téměř celou dobu se film věnuje sledu myšlenek, které se hlavní hrdince honí v hlavě. A to mě nebavilo. Po půlhodině jsem začal ztrácet pozornost a po necelé hodině jsem jí ztratil docela. Duch se tu jen párkrát mihne a i když mě potenciál postrašit, vůbec se o to nesnažil. Velká nuda. 15% (11.04.2018)

"I Am the Pretty Thing That Lives in the House" je buchtou bez lekvára. Základ v ceste (príbehu) by tu bol, cukrová posýpka (atmosféra) taktiež, no bohužiaľ, na hlavnú ingredienciu akoby sa pozabudlo. Celé si to len tak bezstarostne plynie, diváka napína, napína, a napína, až ... až sa proste nič nestane a upadne do kómy. Perkins z krajiny Oz má dar v podobe talentu, čo potvrdil pri snímku "February", no tu akoby nedotiahol určité detaily, ktoré pri spomínanom snímku skrátka fungovali. A možno je to len náhoda a moja nevhodná nálada, že to čo zaberalo predtým, teraz na míle minulo moje vnímanie. Každopádne, za pozornosť tento snímok stojí, no hlavu si radšej podložte niečím mäkkým - 50% (31.10.2016)

Osgood Perkins už po 2.raz v tomto roku predvádza, že vie natočiť vydarený, štýlový a ATMOSFÉRICKÝ horor. A na rozdiel od svojich skúsenejších kolegov ho dokáže natočiť aj z otrepaného a prevareného námetu, ktorý však zrazu pôsobí viac než akceptovateľne. Takže u mňa dobré; strávil som s tým filmom príjemný podvečer, aj keď taká pecka do hlavy ako predchádzajúci "February" to rozhodne nie je a veruže by neuškodilo, keby to bolo o niečo plnšie a svižnejšie. Mám ináč pocit, že na audio stránku sa tu sústredili až tak, že by to obstálo aj ako rozhlasová hra:) (29.10.2016)

Oz Perkins vo svojom druhom diele dáva jasne na známosť, ako bude vyzerať jeho tvorba a komu je určená. Nakrúca horory s veľmi pomalými, dlhými zábermi zameranými na puntičkársku tvorbu atmosféry. Dej je riedky, táto duchárska báchorka by si vystačila na pol hodinku, ale osobne mi to vôbec nevadilo. Osamelosť všetkých troch žien žijúcich si vo vlastnom svete je tak omnoho hmatatelnejšia. Zvolený formálny štýl navyše vzbudzuje strach určite účinnejšie, než klasické lakačky, niečoho takého sa tu dočkáme snáď iba raz. Môžete sa tak nerušene venovať vnímaniu premysleného záberovania, hudbe, ruchom alebo aj strihu, ktorý plynule dokáže prejsť troma časovými rovinami v rámci troch nasledujúcich záberov. Je to trochu na úkor spomínaného deja s vopred odhadnuteľným záverom, ale to je tiež len otázka preferencií. (12.02.2020)

Oz Perkins má nepopiratelný talent na točení silně atmosférických a mrazivých filmů, což letos dokázal už ve snímku February, a nyní to opět potvrzuje. Tentokrát ale bohužel nejsem úplně uhranut. Respektive polovinu snímku jsem pozornost držel a jeho atmosféru jsem si užíval, ale potom jsem tak nějak odpadl. Narozdíl od zmíněného February tady totiž divákova trpělivost není ničím extra odměněna. Je mi líto, že dávám filmu, který považuju za povedený, pouhé dvě hvězdičky, ale vyšším hodnocením bych ignoroval, že mě postupně úplně přestal bavit. (30.10.2016)