I Am the Pretty Thing That Lives in the House

Osgood Perkins už po 2.raz v tomto roku predvádza, že vie natočiť vydarený, štýlový a ATMOSFÉRICKÝ horor. A na rozdiel od svojich skúsenejších kolegov ho dokáže natočiť aj z otrepaného a prevareného námetu, ktorý však zrazu pôsobí viac než akceptovateľne. Takže u mňa dobré; strávil som s tým filmom príjemný podvečer, aj keď taká pecka do hlavy ako predchádzajúci "February" to rozhodne nie je a veruže by neuškodilo, keby to bolo o niečo plnšie a svižnejšie. Mám ináč pocit, že na audio stránku sa tu sústredili až tak, že by to obstálo aj ako rozhlasová hra:) (29.10.2016)

Nepochybujem, že režisér je hororový fanúšik a obľubuje staršie duchárske kúsky, v ktorých stačilo ukázať priesvitnú postavičku a za prítomnosti strašidelnej hudby to celkom fungovalo, a možno chcel docieliť to isté aj v tomto filme. Talent na to myslím má, akurát neviem, kto to ocení. Dve z milosti (viac ako 30% by som tejto hlúposti nedal). Toto je proste jeden z tých hororov, kde sa divák buď celú dobu neskutočne prenudí, alebo bude nadšený z toho, akú nádhernú atmosféru sa tu režisér snaží vybudovať. Ja som ten prvý prípad. Snažiť sa mohol, no mňa takmer uspal. Proste príbeh o jednej krave, ktorá celú stopáž blúdi po dome za prítomnosti tajomných zvukov, do toho vedie nekonečné monológy, aby to pôsobilo čo najepickejšie, za neskutočne pomalého tempa. V celom filme je "až" jedna ľakačka. Síce funkčná, ale čo z toho. Nebavilo. (29.10.2016)

Lehká gotická vraždící balada obratně šikovně natočená s dobrým obsazením. Ale ptám se jestli lze natočit hororový film, kde není nic než atmosféra? I Am The Pretty Thing That Lives In The House ukazuje, že asi ano. Jsou zde známé postavy pohybující se ve vakuu s žádnou podporou scénáře. Je to tak čistě artový film, že mi myšlenky a soustředění na film utekly kamsi pryč.. (11.06.2019)

Oz Perkins vo svojom druhom diele dáva jasne na známosť, ako bude vyzerať jeho tvorba a komu je určená. Nakrúca horory s veľmi pomalými, dlhými zábermi zameranými na puntičkársku tvorbu atmosféry. Dej je riedky, táto duchárska báchorka by si vystačila na pol hodinku, ale osobne mi to vôbec nevadilo. Osamelosť všetkých troch žien žijúcich si vo vlastnom svete je tak omnoho hmatatelnejšia. Zvolený formálny štýl navyše vzbudzuje strach určite účinnejšie, než klasické lakačky, niečoho takého sa tu dočkáme snáď iba raz. Môžete sa tak nerušene venovať vnímaniu premysleného záberovania, hudbe, ruchom alebo aj strihu, ktorý plynule dokáže prejsť troma časovými rovinami v rámci troch nasledujúcich záberov. Je to trochu na úkor spomínaného deja s vopred odhadnuteľným záverom, ale to je tiež len otázka preferencií. (12.02.2020)

Tak hlavne je tu spočiatku úžasná „zasnená“ atmosféra, podporená melancholickou rozprávačkou a poetickou kamerou (miestami niektoré scény pripomínajú hispánsku tvorbu Guillerma del Tora, napr. Princa bez kráľovstva). Ale Ruth Wilson alias magorka z Luthera mi dlhodobo pripadá nesympatická a hoci film netrvá ani hodinu a pol, už po 30. minútach začne zasnená atmosféra skôr otravovať (alebo „iba“ uspávať), než že by ňou bol človek nadšený počas celej minutáže. Biedny a až neuveriteľne riedky scenár (v podstate to ani nemá zápletku, ehm?) tomu tiež príliš nepomôže a záver už len bezmocne šumí do prázdna. Názov famózny :-) (08.03.2017)