Můj život beze mne

Podľa námetu to mohlo sa jednať o citové vydieranie alebo o nudnú romantickú melodrámu. Pre mňa platí skôr tá druhá varianta s úplne vyprázdnenou myšlienkou a priebehom, ktorý nikam neviedol. Fádne spracovanie témy, nerozpracovaný charakter a plán dievčiny do zbytku života a mnoho nie úplne logických zvratov. Podobné filmy: The Bucket List, Klopanie na nebeskú bránu , Griffin & Phoenix. (11.12.2010)

Ach to bylo krásný a jak jsem si poplakala, jako dlouho ne. Sarah byla úžasná a vůbec všichni byli báječní. Hudba geniálně podkreslující děj, téma děsivé a přesto tolik ze života...Je to ten druh filmů, na který musíte mít náladu, ale pokud se to sejde, jak má, pokud se správně trefíte, pak jste ztraceni...v tom dobrém slova smyslu. (18.04.2010)

No ano, Sarah Polley tu já mohu :) Faktem je, že se režisérka důsledně vyhíbala lacinému ždímání emocí, ale já bych lehké přitlačení na pilu snesl (opravdu nevěřím že jsem to napsal). Dobrá tedy, neumím si představit (a ani nechci) jaký je to pocit dozvědět se tuto novinu, ale reakce a následné činy se mi nezdály příliš realné. Nevěřím tomu, že je člověk to schopný v sobě udržet. Stejně tak nechápu touhu nechat se do sebe zamilovat někým (neboli zlomit někomu srdce ať má rok nad čím přemýšlet). Téměř pět. (17.04.2009)

Neskoro vypitá káva spôsobila, že som si film pustil až pred polnocou. A film samotný účinkoval ako ďalšia káva. Sú filmy, ktoré si pozriem, odmeriam, zvážim, prisúdim body, napíšem komentár a hotovo. A filmy, o ktorých spravidla nič vopred neviem a po pár minútach mi vlezú do hlavy a usalašia sa tam na pekne dlho. Takéto filmy je ťažké hodnotiť a ešte ťažšie komentovať, pretože každé napísané slovo vypovedá viac o pisateľovi, než o filme. Obdivujem Isabel Coixet za to, ako sa dokázala vyhnúť nástrahám, ktoré téma skrývala. Ako presne dokázala namiešať všetky ingrediencie, aby vznikol harmonický, uveriteľný príbeh. Asi sú na to predurčené talentované ženy. Prejavilo sa to aj na úspornom a pritom hutnom vykreslení postáv filmu. Ju a Sarah Polley som si všimol už v Tajomstve slov, ktoré som videl skôr. Zvláštne je, že oba filmy napriek dojímavému obsahu nepôsobia slzotvorne, ani nevytvárajú ten nepríjemný pocit v hrdle. Podľa časti komentátorov sa Ann správala neprirodzene, sebecky, nudne, stoicky a neviem ešte ako. Je dobré, že Isabel Coixet nakrútila film podľa literárnej výpovede Nancy Kincaid, ktorá nepíše sci-fi a hlavnú úlohu zverila Sarah Polley, ktorej v 11 rokoch zomrela matka na rakovinu, než by sa mala riadiť predstavami komentátorov, ktorí danú životnú situáciu nezažili, nevedia si ju ani predstaviť a budú šťastní, keď ju ani v budúcnosti nezažijú. (03.01.2010)

Zaujímavý film o žene, ktorá sa dozvedela, že jej kvôli nevyliečiteľnej chorobe zostáva už len pár týždňov života... Čo by ste robili na jej mieste vy? V drvivej väčšine takýchto prípadov zrejme každého sprevádzajú v jeho poslednej etape života jeho najbližší - rodina, priatelia a známi. Ale čo keď niekto nestojí o súcit a ľútosť a nechce, aby si ho všetci nepamätali ako trápiaceho a umierajúceho? Potom to zrejme vyzerá ako v tomto filme... Ann sa rozhodla, že všetkým ušetrí stres a trápenie, a v neposlednom rade asi ani nestála o to aby bola stredobod pozornosti. Všetko si proste naplánovala - napísala si zoznam vecí, ktoré potrebuje zariadiť (hoci niektoré body boli trošku zvrátené) a potom sa vydala uskutočniť svoje posledné priania. No popravde, to celé mi prišlo na tom také chladné - jasné, že nikto nestojí o ľútosť a vynútenú pozornosť, ale aký zmysel to má odísť zo dňa na deň a po sebe zanechať len škatuľu plnú kaziet s nahratými odkazmi? Nevravím, že každý film o umieraní by mal byť plný citového vydierania a sentimentu, ale toto bol zase úplný protiklad. Tie úvahy umierajúcej Ann boli naozaj pekné, dokonca podfarbené jemným humorom, ale inak sa zachovala dosť sebecky... (22.07.2013)