Noc v New Yorku

Od filmov Zacha Braffa som nevidel úprimnejší a krajší film. Linklater je trochu art. Before we go je viac Indie. Ale bez tých hlúpych pózerských postavičiek. Príbeh lacný ako nejaké víno kúpené v Lídli na spríjemnenie večera. Ale herecké výkony Evansa aj Eve to povyšujú na dokonalý večer s priateľmi. Čo na tom, že víno je lacné. Spoločnosť sa ráta. Počas príbehu nastávajú drobné reminiscencie môjho vlastného života a mojich vlastných rozhodnutí. Kedy nie je od veci byť prehnane romantický alebo len tak chytať príležitosti za pačesy a nechávať sa unášať momentom. Konverzačka, ktorá nerozoberá filozofiu, ale sonduje dve duše našich blízkych priateľov, alebo dokonca nás samých. Ľudský príbeh je celkom rarita. Scenár je ťažko napísať tak odžitý, aby tvorcu postavil na určitý piedestál a prinútil ho tak umne narábať s jemnocitlivými emóciami. Ak plytkosť a pátos dostanú plášť zvláštnej aury a predurčujú naše zmýšľanie k túžbe zažitia niečoho rovnako príjemného a jednoduchého, tak viete, že ste si vybrali správny film a film si zase vybral správneho diváka. Ako debut viac než dokonalé. Niečo čo zarezonovalo tak silno, až som tomu sám príjemne prekvapený. (01.09.2015)

// Kapitán Trumpeta a She's Out of My League (still hurts...) spolu náhodou stráví jednu noc ve městě, které nikdy nespí, přitom postupně rozkryjí svou romantickou minulost, odhalí svoje slabiny, utěší se a nakonec se zase v tom nejlepším rozejdou. Nebo v tom nejhorším? "Je na čase dospět. Být okay s tím, že nejsem okay." 8/10 (09.03.2016)

Veľmi slušný režijný debut Kapitána Ameriky. Chris Evans má rozhodne talent a v Before We Go ponúka príjemnú, nenútenú romancu, ktorá sa odohráva počas jednej noci a prevažne sleduje rozhovor dvoch veľmi sympatických postáv. Nepotrebuje tu nijako tlačiť na pílu, citovo vydierať, ale iba prirodzene sledovať rozvíjanie jedného nečakaného vzťahu. Feel-good oddychovka s fajn atmosférou, ktorá pohladí po duši. Akurát nabudúce ešte o niečo viac zapracovať na dialógoch. Before We Go totiž pripominá Before trilógiu od Linklatera (neviem, či tie názvy sú zvolené zámerne alebo je to iba náhoda), no ten v Sunrise, Sunset, Midnight predsa len ponúkol o niečo prepracovanejšie dialógy, ktoré sa šikovne zavŕtavali do rôznych oblastí života (prvé lásky, starnutie, manželstvo ...). Na Before We Go sa síce príjemne pozerá, aj sa príjemne počúva, ale v podstate nepovie ani raz nič zásadné, iba postupne odkrýva osudy postáv. Nenútene, prirodzene, ale aj trochu obyčajne. Na ďalšie počiny Chrisa Evansa sa však budem rozhodne tešiť. Dokázal, že nie je iba herec čo si zmyslel, že chce byť režisér, ale pre filmárčinu má skutočný cit a na svoj indie počin môže byť patrične hrdý. Nabudúce si však vybrať ešte o niečo silnejšiu látku a už to bude perfektné. CELKOVO: 3* (6/10) (07.08.2015)

Taký Nick and Norah´s Infinite Playlist pre mierne staršie publikum s mierne slabšou hudbou. Opäť takmer starogrécka jednota miesta, času a deja. Nechýbajú veľké reči, exaltované gestá, moment of clarity. Okrem iného snímok poukazuje na fakt, že moderný človek je bez mobilného telefónu hotová opica a že NYC nikdy nespí. O štvrtej ráno sú bary plné ľudí sviežich ako rybičky. (12.04.2017)

Není to sice nezávislá hračička Richard Linklater, ale místy se mu to lehce přibližuje. I když k pořádnému prožitku mi toho nakonec chybělo docela dost (víc emocí, víc kompaktnosti, méně hluchých míst, prosím). Těšilo mě, že se tolik netlačilo na pilu, jak bych čekal. Dialogy jsou vedené tak, aby se průběžně přihazovaly informace, které potřebujeme vědět, abychom se dozvídaly názory těch dvou na lásku, na vztahy, na ženy, na muže... Občas něco nabobtná a vyletí ven, vesměs je to ale sympatická konverzační záležitost, u které nás bude lehce dráždit otázka, co se asi mohlo stát po závěrečných titulcích. Chris Evans jako režisér mile překvapil aneb výsledek je tu nakonec pro všechny, kteří prožili nejednu probdělou noc – nikoli v alkoholovém oparu. Ale pěkně postaru. Silné tři, slabší čtyři, vyberte si!! (26.08.2015)