Felvidék - Horní země

Nezvyčajne, ale nápadito, vtipne a tvorivo poňatý dokument o veľmi výraznej a významnej téme. Páči sa mi, že tvorkyňa sa nezľakla zabŕdnuť do presídľovania obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom a priniesla túto tému divákom. Dokument vypovedá aj o súčasných vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi a je v ňom vidieť ľudskosť a skutočný záujem o problematiku. (27.06.2014)

[Týždeň slovenského filmu 2014] Odhliadnuc od veľmi jednostranného pohľadu na fakty a vytrvalej snahy dojímať som mal pocit, že film nedokáže udržať jednoliaty koncept. Poetický tón, ktorý v úvode naznačuje Plančíkovej až rozprávkový voiceover, zemitosť, jemne farebne tónované detailné zábery tváre a animačnou technikou oživované predmety s patinou staroby, sa rýchlo zmení na pokus o historickú detektívku. Hľadanie identity (v ktorom sa stiera hranica medzi osobnou a národnou) prostredníctvom archívnych materiálov a rozhovorov však kolísa medzi uvoľnenou atmosférou kávičkárskych posedení a emocionálne presýteným spytovaním pamätníkov. Sprievodný komentár je raz prítomný, raz bez vysvetlenia v podobných pasážach absentuje. Archívne nahrávky a fotografie sú striedavo presne vyložené a zapracované do výpovede, inokedy akoby sa režisérke nechcelo vysvetľovať, na čo sa vlastne pozeráme. Do istej miery mi preto prišli niektoré časti dokumentu zmätočné alebo vyslovene zbytočné. Čo je s ohľadom na výborné napájanie obrazu na rytmus hudby škoda. Konečne, i samotný prednes Plančíkovej mi neprišiel príjemný ani vtipný, len naivný a vo výsledku prispel k dojmu preštylizovanosti nielen animovaných úsekov. 45% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou] (17.04.2015)

Osobný rodinný príbeh režisérky sa stretol s veľkou politikou vo filme, ktorého téma nie je často cieľom pozornosti filmových dokumentaristov. Ide totiž o praktickú realizáciu Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z roku 1946 a o dopad udalostí s ňou spojených na ľudí, ktorých sa tieto udalosti týkali. Výsledkom je hravé spracovanie s animovanými i dobovými dokumentárnymi vsuvkami a piesňami Jany Kirschnerovej. Ak existuje vôbec nejaký spôsob ako mladých poučiť dačo o histórii, spôsob aký zvolila režisérka, patrí medzi tie, na základe ktorého by sa naozaj aj mladí niečo dozvedieť mohli. Plusom je presah spočívajúci vo výpovediach mladých ľudí žijúcich na zmiešaných slovensko maďarských územiach o ich vnímaní seba a okolia prostredníctvom vnímania ich národnej identity. (30.11.2014)

V zásade veľmi pekne obhliadnutie sa za jednou hlúpou dobou. Príbeh respondentov sú dojímavé, zaujímavé a nesú sa v štýle veľmi pôsobivej poetizácie, kedy zľahčujú určitým spôsobom nepríjemné situácie akým boli vystavený a romantizujú( aj vďaka odstupu) svoju dobu aj svoje spomienky. Dokonca aj súčasná línia z babkou obsahovala veľa pekných nuáns. Čo mi ale vadilo boli animácie a ústredný voiceover. Toľko pekných tvorivých nápadov je tu naškodu konfrontovaných s tými nedotiahnutými - Attilové čítanie starého denníka síce pomáha režisérka k výpovednej hodnote akú zamýšľala, ale v rámci ostatných prvkov mi príde nedotiahnuté. Inak veľmi slušný počin. (30.04.2015)

Osobně laděný dokument, ve kterém autorka neskrývá, že hledá odpovědi na otázky, které se jí týkají, je dobře ozvláštněn animacemi různých druhů, od názorných hrátek s luštěninami až po pixilaci. S výjimkou pár minut o Postoloprtech, které jakoby přes příbuznost témat do filmu nezapadaly, mi to přišlo velmi dobře natočené. Navíc jsem o nuceném vysídlování Maďarů a Slováků vlastně vůbec nic nevěděl, takže díky i za zaplnění dalšího bílého místa v naší historii. (18.04.2019)