Slovensko 2.0

Prý ojedinelá reflexia moderných dejín krajiny a zároveň reflexia slovenskej kinematografie, alespoň tak zní oficiální anotace. Jde ale spíše o značně nevyrovnaný povídkový film, který se vydává za reprezentativní kompilát k příležitosti dvacetileté existence Slovenské republiky. Dobrou polovinu povídek si den po zhlédnutí už nepamatuji. V paměti mi utkvěly jen čtyři - Bez vône, Čestný občan, Návraty, Druhý pokus - a to o něčem asi svědčí (špatnou pamětí to nebude). (24.11.2014)

Epizodické filmy majú jednu velkú nevýhodu, a to nevyrovnanosť jednotlivých epizod. Tak je to vždy a tak to aj vždy bude. No a v slovenskom prípade to samozrejme musí platiť dvojnásobne. Profesionalita verzus lacná provinčnosť, silná pointa verzus krútenie hlavou, vtip kontra krč. Každá epizoda by sa dala charakterizovať nejakým krátkym glosom, ako napríklad Operácia sa vydarila, pacient umrel (tu ale v trochu pozmenenom vydaní), človek zo spoločnosti vyčnievať nemôže, to dokáže iba žeriav, odchod bol ťažký, ale návrat ešte ťažší a tak podobne. Nesmiem zabudnúť na toho mudrlanta, raz ho známy pred pár rokmi dotiahol do krčmy, ožral ho a my sme museli celý večer počúvať, že všetko je krásne. U mna víťazí Kerekes, pretože jeho príspevok má najsilnejšiu pointu. (15.04.2014)

V prvom rade som nepochopil to načasovanie. Len čo som túto novinku stihol zaregistrovať a objaviť na csfd, sa zrazu objavili v uliciach bilbordy s dátumom premiéry v kinách. Neprešli však ani 3-4 dni a film odvysielala stv2... Načo potom tá reklama a propagácia filmu? Väčšina z desiatich krátkych filmov ma zaujala, slabý bol iba starý ukecaný intelektuál s priblblými dialógmi o ničom a "drsný diskžokej". Úplne ma nadchol ten prvý, čiastočne animovaný i hraný o histórii Slovenska. Páčil sa mi i ten druhý(prezident), len tá pointa mi nesadla. Pridal sa i J. Herz. Od neho sme všetci čakali viac, ale určite to nebral tak vážne. Okupácia Fínskom bola zaujímavá myšlienka a ja osobne by som ju bral. Celkovo dobrý, ale nevyvážený projekt, ktorý potreboval ísť vo väčšine prípadov viac do hĺbky. To splnil len ten spomínaný prvý film z desiatich. 60%. (27.04.2014)

Slovensko 2.0 je typickým príkladom umeleckej a tvorivej nemohúcnosti v našich končinách. A o ich poznatkový nezáujem na úkor oblbovania spoločnosti. Vsugerujúcim garantom o "podstatných" a "nepodstatných" veciach sú majetní a mienkotvorní, ktorých priority sú nastavené veľmi ziskuchtivou smernicou a pre bežného a vnímavého sa sen o krásnom mieste života na Slovensku končí. Za predchádzajúcu vetu, ktorú som napísal, tvorcovia nemôžu a snažia sa na jej dôsledkový stav určitým smerom poukázať, za tú prvú však môžu. A veľmi. Aj stav ničoty musia filmári vedieť servírovať štylisticky pútavo, dialógmi výstižne a s ironickým nadhľadom. Jediný Kerekesov príspevok ma zaujal o čosi viac než ostatné, ale posledným nemým záberom to úplne pochoval. Teda, aj keby trafil do čierneho, na konečný výsledok to nemá akýkoľvek vplyv. (22.10.2014)

Nič prevratné som v tomto súbore krátkych dokumentárnych a hraných snímkoch nenašiel. Samotné príbehy boli dosť kvalitatívne rozdielne, viac nedotiahnuté, klišovito otvorené. Za tie lepšie považujem Bez vône (melanchólia), Návraty/Returns (pozastavenie), Čestná občan (hravý vtip), a Druhý pokus (sebairónia). Poprosím však, nevyrábať Slovensko 2.0 II. diel. Hodnotenie: 60% (14.04.2014)