Mandarinky

Netreba sa sporiť o tom, aká je vojna nezmyselná. Nie sú na to potrebné ani obrovské, filmové, vojnové megascény s výbuchmi a stovkami mŕtvych. Pochopiť sa to dá i na malej ploche jedného domu so štyrmi postavami. Jeden Rus, jeden Estónec, jeden Gruzínec a jeden Čečenec. Až neuveriteľná zmes národov na pozadí abcházskej vojny. Stačí na to tento komorný príbeh. Výborný film ... PS : Vojna je na hovno! (07.01.2016)

Starý Estónec Ivo, žijúci v Abcházsku, vyrába bedničky pre zber mandaríniek v sade svojho priateľa Margusa. Píše sa rok 1990, a v krajine zúri vojna. Mandarínky sú komornou drámou, nahliadajúcou na nezmyselnú vojnu prostredníctvom štyroch mužov. Ivo zostáva po vypuknutí vojny v Abcházsku napriek tomu, že sa jeho rodina vracia do Estónska. Jeho priateľ dlhoročný Magnus rozbieha za vojny obchod s mandarínkami zo svojho súkromného sadu. Pre týchto dvoch sa vojna odohráva len kdesi na pozadí, i keď zo zvestí od dvoch čečenských vojakov vedia, že sa front stále približuje. Netrvá dlho, a zdanlivú idylku naruší krvavá prestrelka kúsok od Magnusovho domu, pri ktorej zahynú traja Gruzínci a jeden Čečenec. Ivovi sa podarí jedného Čečenca - Ahmeda, a jedného Gruzínca v bezvedomí s poranenou hlavou zachrániť. Lenže dokedy vydrží krehký mier, udržiavaný v dome iba Ivovou autoritou, keď jediné, o čo sa zachránení vojaci snažia, je zabiť jeden druhého? Takmer po celý čas je vojna skutočne iba pozadím pre dramatický konflikt, odohrávajúci sa v jednom dome. Urushadze stavia príbeh na výborne zvolených (a musím povedať, že v prípade Lembita Ulfsaka ako Iva, a Giorgiho Nakashidza ako Ahmeda aj veľmi sympatických) hercoch - s výnimkou Raiva Trassa (Gruzínec Juhan), ktorí mi pripomínal nesmelé uplakané decko - a kvalitne napísaných dialógoch. Dej sa odohráva takpovediac v podivnom bezčasí - môže to byť dnes, včera či pred 30 rokmi, čím len podtrháva aktuálnosť konfliktu a prítomnú hrozbu nového. Práve vo chvíli, keď dochádza k jedinej humornej scéne filmu, sa k slovu opäť hlási krutá realita vojny, zdanlivá idylka sa rúca ako domček z kariet a divák už tuší, že dôjde k nevyhnuteľnému tragickému vyústeniu. Mandarínky rozhodne nie sú bez chyby, a motív dvoch zranených ľudí v jednom dome, ktorí voči sebe prechovávajú nenávisť, som už istotne niekde videl (alebo prinajmenšom čítal) ale sú skutočne pôsobivou a veľmi vydarenou drámou z prostredia východných ozbrojených konfliktov, akých sa nám dostane len veľmi málo. 80% (29.01.2014)

Jeden z nejúžasnějších komorně laděných snímků, který nádherným způsobem poukazuje na absurditu války. Mandarinky mají od samého začátku až do úplného konce perfektní atmosféru, umí v divákovi vyvolat silnější pocity a potěší jej nejen skvělými hereckými výkony všech čtyř hlavních hrdinů, ale také úžasnou hudbou. (05.11.2015)

Estonsko-gruzijský film o gruzínsko-abcházském konfliktu. Překvapivě nechybí i dávka kvalitního, skrytého černého humoru. Upoutal mě i líbivý soundtrack. Z nominovaných adeptů na Oskara za nejlepší cizojazyčný film pro rok 2015 jsou Mandarinky mým osobním favoritem v této kategorii. (08.04.2015)

Opět nádherný a hluboký film z Tárakovy kolekce. Tentokrát o naprosté zbytečnosti válek a spoustě promarněných životů jako dani za hloupou politickou propagandu. Make love no war. Film je v estonsko-rusko-gruzínském znění s českými titulky. http://www.tarak.cz/mandarinky/ (17.07.2016)