Gadjo dilo
Gadjo Dilo
The Crazy Stranger
Gádžo dilo
Obsahy(1)
Mladý Parížan Stéphane prichádza uprostred zimy na stanicu v Bukurešti, sprevádzaný zvláštnou piesňou s "fatálnym" ženským hlasom, ktorý vraj patrí speváčke Nore Luce. Práve za ním sa vydáva kamsi na rumunský vidiek, aby hľadal tú rómsku speváčku, ktorej hudba jeho otcovi i jemu samotnému tak učarovala. Namiesto nej objaví komunitu olašských Rómov, ktorí žijú na okraji dediny, sčasti trpení, ale i nenávidení miestnym "bielym" obyvateľstvom. Prostredníkom, ktorý Stéphana uvedie do zvláštneho a chaotického sveta cigánskej hudby a zvykov, je Izidor, bulibaša čiže hlava miestneho klanu, starec, ktorý ochraňuje "svojho" Francúza ako raritu. Stéphanovi na jeho nových priateľoch, medzi ktorých patrí i krásna, vášnivo divoká a nespútaná Sabina, jediná, kto rozumie jeho reči, vadí ich neporiadok, nespoľahlivosť a zbytočné frajerstvo. Postupne sa ale s nimi zžije a oceňuje ich otvorenosť, muzikálnosť a vrelosť. Jedného dňa však spolu s nimi pozná trpké ovocie rasovej neznášanlivosti. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (40)
Gádžo Duris prichádza pre potreby scenára na nejakú doby do rómskej osady, čo je pre gádža zo Slovenska absolútne nepredstaviteľná záležitosť, aby tu strávil najkrajšie chvíle svojho života. To je jasné z prvých minút filmu. Z nich je jasné po prvom zábere na peknú rómku, kam sa bude scenár uberať a že film nebude nijako zvlášť dejotvorný. Popravde ten nerieši skoro vôbec nič, rómovia spievajú, bavia sa, občas niekoho oplačú, jedná sa totiž o Gatlifovu oslavu života tejto komunity. Problémy typu chudoba, nedostatok jedla, zima (niekde chýbajú okná a vonku je sneh) a podobne sa neriešia. Lenže v záverečných minútach sa naraz spamätá a drasticky zmení žáner, pretože bez rasizmu to proste v takýchto typoch filmu nejde a zrazu tu máme revenge drámu. Vzhľadom k pohodovej atmosfére filmu mi to pripadalo dosť pritiahnuté za vlasy. Ešte na margo porovnania s Kusturicom, ten rád inscenuje nereálne komické sekvencie pre diváka, aby ho rozosmial, čo Gatlif rozhodne v úmysle nemal, jemu išlo o niečo úplne iné. Záverečná scéna sa mimoriadne vydarila. 70%. ()
,,MOJI BRATŘI, AŤ VÁM BŮH PŘINESE HODNĚ ŠTĚSTÍ A ZDRAVÍ!“… /// Stefan mezi indiány. Výprava za hudební můzou do místa, kde mu nerozumí (ani kdybys uměl řeč chlapče!). Rumunskej venkov, novodobá Osada Havranů – to je příležitost k poznání bližního svého. Taky mi to připomíná tu vo Černý kočce a bílýmu kocourovi. Jen tady je to takovej (skoro)dokument, našroubovanej na příběh Francouze, hledajícího zpěvačku. Co je a co není hraný brzo rozeznáte. Cigánská svatba, šukačka, rvačka i odmoření vesnice. Takový… autentický, místy špatně pochopitelný, ale hlavně dost dobrá pomůcka ke studiu (hlavně ty slovní kombinace!). Ať už jedete v čemkoliv. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Certifikát na panenství EXISTUJE! 2.) Miluju ty písničky v indických filmech. 3.) Dilina šis! 4.) Thx za titule ,,cyrilko“. /// PŘÍBĚH *** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ ne ()
Pozerat sa na to, ako nejaky demental a miestny Down /Romain Duris/ tuzi spoznat Cigansky svet a Ciganske osady, je pre mna asi tak vzrusujuce, ako predstava opalovania a kupania sa na Cukotke. No nic to, zas dalsi dovod, preco z Balkanu sa oplati vsimat len Kusturicu a jeho filmy. Rumunsku kinematografiu s takymito "filmovymi nadherami" fakt nie. 31 % ()
Už keď som ho videl pred rokmi po prvý krát, zanechal vo mne hlboký dojem. Výborne zobrazená nespútanosť, impulzívnosť a schopnosť užívať si život aký je a čo prináša. Ostrý kontrast s našou kultúrou, neustálym plánovaním, uvažovaním o budúcnosti a napĺňaní očakávaní, ktoré sú na nás kladené zo všetkých strán. Chcelo sa mi vycestovať na Balkán a byť niekoľko týždňov podobne ako Stéphane s nimi, oslobodiť sa od všetkého a žiť len pre daný okamžik.... ()
Čo k tomu povedať, Príbeh mladého šibnutého francúzika, ktorý je natoľko hlúpy, že sa zžíva so skupinou olašských cigánov. Pekná štúdia cigánskeho života... ktorý je len o zábave. Nulová zodpovednosť, žiadny záujem o prácu. Proste ako hlupučké deti. Ten koniec filmu bol iba vyvrcholením toho, čo sa asi muselo stať. Nepochopil som len o čo autorovi šlo s tou reakciou francúza. žeby pochopil??? V každom prípade to bolo dobre zahrané, aj rumuni štatisti to hrali tak ako by tam ani kamera nebola :) ()
Reklama