Cooltúra

Niektorí Cooltúre vyčítajú, že kĺže po povrchu, že neanalyzuje, že nedáva odpovede a ani nekladie otázky. Presne to je však najväčším plusom celého dokumentu. Cooltúra je ukážkou stavu našej kultúry bez hodnotení a rozborov. Je jednoduchým obrazom, na ktorý sa môžeme pozrieť a zobrať si z neho čo chceme. (06.11.2016)

(117/2016) / Asi všetci nejako podvedome tušíme, aké sračky sa odohrávajú v našom okolí, Miro Remo nám to ale všetko pekne zhrnul do "pure" koncentrátu. Dodržuje klasickú formu slovenských dokumentov a všetko zobrazené ostáva bez "voice over" komentára. Síce sa tým vzdáva možnosti autorsky dať filmu smer, nám divákom dáva ale obrovský priestor na emócie a vlastné vyhodotenie videného. Cooltúra si udržala moju pozornosť celú stopáž, aj vďaka skvelému technickému spracovaniu (kamera!) a perfektým prechodom medzi jednotlivými témami (geniálne vytiahnutie protikladov). (8/10) (24.10.2016)

Súťaž miss, pesničky bez pridanej hodnoty Dušana Grúňa, Maritna Jakubca. Súťaž v najrýchlejšom vykopaní hrobu, mládež SNS, kultúra alkoholu v Slopnej, a všetko lacné a povrchné, čo slovenská kultúra obsahuje. Frflanie, ako sa so situáciou nedá nič robiť. Oplzlé poznámky podnapitých účastníkov Carat Tunning Party. Veľká noc je takisto mimo, na prvý pohľad to vyzerá ako šikana, je to najzbytočnejšie plytvanie vodou a aj tak ide o spoločensky akceptovateľné pitie alkoholu. Koncert Spirita asi nie je dobrá investícia času a peňazí, Johny podľa zberov tiež veľa nepredviedol, no slovenský hip hop nie je len póza. Naprimitívnejšia pesnička Kontrafaktu v kontraste so Strapovou „výchovou“ fanúšika. Je to rovnaký Strapo, ktorý odsudzuje nahlásenie neoprávneného použitia zbrane. Obhajoba odpadu Paneláku hercami. Úplnou stratou času, ale prirodzenou v konzumnej spoločnosti, je zase čakanie na otvorenie nového nákupného centra. Historické rekonštrukcie sú fajn. Na záver vrchol hnusu, Smerácke oslavy MDŽ, kde predseda strany Róbert Fico otvorene dehonestuje tých, ktorých tam navozil autobusmi zadarmo. Chvály sú stratou času, veľmi to tí mladí fanatici nedobojovali, cirkev to samozrejme berie ako peniaze od hlúpych oviec a nepýta si almužnu, ale aspoň 3-4 €. Zjavne opitý pokrytec Vilo Rozboril nútiaci deti, o ktorých by malo byť Modré z neba, do dávania dobrého zážitku divákovi. Úplne prirodzene, dobre? (19.06.2019)

Okolo tohto dokumentu vznikol na Slovensku v jeseni 2016 celkom velky "hype". Tolko priestoru v mediach uz nemal slovensky dokumentarny film velmi davno. Zacalo sa o nom totiz hovorit, ze je vraj zakazany. Neviem nakolko to bolo zamerom autorov, ale sledovanosti filmu to znacne prospelo. Ked by som mal hodnotit samotny film s odstupom casu, tak to nebolo nic svetoborne. Reziser nakopil do 68 minut to "najlepsie co doma mame", zubudol snad uz len na svedkov kotlebovych. Osobne by som vsak filmu / reziserovi vytkol jedine scenu s panom Lazorikom. Text ktory tam prednasa nie je vobec jeho, ale Borisa Filana. Pan Lazorik bol vzacny clovek a urcite by bolo hodnotnejsie ak by povedal par vlastnych slov na tuto temu, idealne v jeho lubozvucnej saristine a nie prednasat cudzi text, ktory reziser podsuva ludom ako vlastne slova pana Lazorika... (19.11.2016)

Zámienkou tvorcov zrejme bolo, aby si každý divák urobil názor sám. Hneď prvotný vstup v podobe monológu staršieho pána sa pýtal skôr na záver, lebo to je podľa mňa z hľadiska zásahu do emócií "najjagavejší" moment tohto snímku. Lepšie momenty striedali slabšie, a tak sám so sebou bojujem, aké hodnotenie by bolo najobjektívnejšie. Nie som si istý teraz, a zrejme si nebudem ani za týždeň. Čakal som viac ... (11.11.2016)