Kdysi byli bojovníky

Iba nedavno som videl drsnu dramu o zbytocnom nasili medzi ziakmi v Estonskej drame ZKAZENA MLADEZ / KLASS (2007) a teraz z Noveho Zelandu dalsiu velmi silnu dramu tentokrat o rodine, kde alkohol a s tym spojene nasilie vyvolaju velmi dramaticke situacie, ktore nenechaju divaka chladnym. Cely film som sa drzal 80-tich %, hlavne vdaka skvelym, presvedcivym hereckym vykonom, ale to co sa odohralo poslednu polhodinu, sa to u mna vysplhalo na 100%, pretoze Lee Tamahori chcel sokovat a ukazat nieco, co sa deje aj v realnom zivote a podarilo sa mu to zobrazit velmi kvalitne. Ani sa necudujem, ze film mal na roznych festivaloch pozitivne reakcie a som rad, ze sa objavil aj v topke na CSFD, inac by som sa k tomuto filmu len tak lahko nedostal. Väcsinou sa o takychto podobnych situaciach, ked sa stane nejaka rodinna tragedia, ako v tomto filme dozviem zo sprav alebo z novin, ale to nie je to iste, ako to vidiet vo filme. Pripadalo mi to, akekeby bola niekde skryta kamera, ktora nahravala realny zivot nejakych Maorov, o ktorych nemam ani potuchy. ________ Rena Owen - (Beth Heke) +++ Temuera Morrison - (Jake Heke) +++ Mamaengaroa Kerr-Bell - (Grace Heke) +++ Julian Arahanga - (Nig Heke) +++ Taungaroa Emile - (Boogie Heke) +++ Rachael Morris Jr. - (Polly Heke) +++ Joseph Kairau - (Huata Heke) +++ Cliff Curtis - (Bully) +++ Pete Smith - (Dooley) +++ George Henare - (Bennett) +++ Hudba: Murray Grindlay, Murray McNabb +++ (09.09.2011)

Nahliadnutie pod pokličku spolunažívania jednej Maorskej rodinky. Teda skôr prežívania. Drsné scénky násilia, len podtrhujú surovosť snímku, ktorá spočíva skôr v beznádeji a zobrazení života sociálne najnižšej skupinky, než v mlátení hlava nehlava, ako by sa s okolitých príspevkov mohlo zdať. Ako tu niekto správne poznamenal týmto filmom si Tamahori (zaslúžene) otvoril dvere do Hollywoodu, žiaľ svoj tieň zatiaľ neprekročil. (15.12.2005)

Si otrokom svojich pästí! A divák sa stal strunou v jeho paži. Pretože rovnako napätý čakal kedy vystrelí, počas každej jednej hádky. Rôzne etniká majú rôzne nátury. Ale vždy sa nájdu jedinci, ktorí to natoľko preháňajú, že by si zaslúžili pobyt v klietke viac než mnohé zvieratá (teraz som si hádam šplhol u aktivistov:). Ale divák sa stal aj snom o lepšom živote pre všetky deti z tunajšieho domu kriku. Divák sa stal tým, ktorý je rád, že nemusí bojovať vo chvíli keď film sleduje, ale nepochybne zvádza vlastný boj ako každý iný. Poznáte to, realita je kurva, ktorá dáva každému, ale nie vždy tak ako si zaslúži. (04.07.2014)

Asi je ťažké milovať muža, ktorý vlastnej žene neváha rozflákať tvár na nepoznanie, aby jej o pár dní povedal, že je stále atraktívna žena. A ona blbá mu znova dá šancu. Už po x-tý raz... Bez peňazí to ide ťažko, ale je zaujímavé, že chudáci, majú vždy plné popolníky a pivo na stole...Pravdepodobne ide o jeden z najlepších, ak nie najlepší film L. Tamahoriho a jeho sonda do rozvrátenej rodiny sa spoľahlivo zaryje pod kožu. Výborné herecké výkony a reálne scény z „ukážkového“ manželského života zatienia i malý nedostatok, akým je istá čitateľnosť a predvídateľnosť deja. 80% (04.02.2012)

Once Were Warriors je krutý pohľad do periférneho života sociálne trpiacej a násilým obklopenej rodiny. Trápenie najčistejších a najlepších postáv tu musí končiť smrťou, aby tá ich blízkym otvorila oči a prinútila ich robiť zásadné životné rozhodnutia. Veľmi dobre zahraná a zrežírovaná dráma, po ktorej vám váš život bude pripadať ako rozprávkové snenie v oblakoch. Depresívnu atmosféru a pocit bezmocnosti Lee Tamahori umocňuje temným hučaním v pozadí a častým podhľadom kamery, kedy sa na nás všetok psychický teror valí v rovnakej intenzite, ako na trpiacich protagonistov (scéna roztrhania denníčka tesne pred kľúčovou scénou filmu). Napriek všetkým pozitívam a úctyhodne naplneným umeleckým ambíciám mi však samotný dej filmu prišiel trochu absurdný. To, čo by inde bolo prvým dôležitejším zvratom rozvinutejšieho filmu, sa tu, po naťahovaných 100 minútach, stáva jeho záverečným vyústením. Ale keby som žil v podobne beznádejných, neslobodných podmienkach ako hlavní protagonisti, tieto pocity absurdnosti by zrejme veľmi rýchlo vystriedala bolestná identifikácia s realitou. A tento film by bol pre mňa životnou inšpiráciou. (05.08.2002)