Bouřlivé víno

Párkrát jsem na to omylem přepnul večer TV - a dodnes jsem si myslel, že jde o španělskou telenovelu! Všechny ty interiéry - velké místnosti s krby, těžký španělský nábytek, moderní prostorné kuchyně... A jako kde je to víno, co je v názvu? Že by tam bylo něco o vinicích, to ne, ale řeší se opět milostné vztahy, pracovní vztahy... Jen jsem rád, že po delší době můžu vidět hrát Emila Horvátha ml. (08.01.2013)

Spletité osudy dvoch nezmieriteľných vinárskych rodov na Slovensku?! To je asi rovnako „hodnotný“ námet ako príbeh homosexuálnej lásky na kaukazskej farme, ktorú decimuje bubonický mor. Darmo, slovenský seriálový kreténizmus prežíva svoju najsilnejšiu epochu. Tentokrát zavítame do prostredia malebných viníc, kde vášeň, city, staré krivdy a temperamentné osadenstvo nikdy nespí! 99% exteriérov aj interiérov je vykradnutých pravdepodobne zo všetkých juhoamerických telenoviel, ktoré uzreli svetlo sveta, čo len umocňuje celkový dojem, že ste všade len nie na Slovensku. Skutočne, už po pár dieloch nemám obavy o náš vinársky priemysel, všetko je čisté, obhospodárené a decentné. Kam sa podeli chátrajúce búdy, plesnivé miestnosti, rozpadnutá vlečka, hrdzavý preš, eventuálne zapáchajúci, na slnku hnijúci rmut? Aspoň, že sa kde tu sporadicky mihne nejaký ten ožratý zamestnanec lebo inak už neviem... V personálne bohato živenom projekte sa vyskytujú len 3 stráviteľné postavy, ktoré sú kvalitne zahraté a ničím neurazia (E. Horváth ml., Ľ. Kostelný a V. Černý ako Doktor Zvrhlík), zbytok predstavuje štandardne debilné, seriálové charaktery alebo komické figúrky. Jednou z nich je Marián Slovák aka Stanislav Rozner aka agent „vinár“. Obstarožný, soláriom opečený bonviván, ktorý, pokiaľ si práve nedáva podstrojovať všakovaké chuťovky svojou príšernou manželkou, prežíva predporážkové stavy pri citovaní svojej dokumentácie z Cibulkových zoznamov. Nanešťastie, podobne zábavných postáv je minimum. Absolútna katastrofa je ústredná persóna - Nina Dolinská, ktorú si ako svoju životnú rolu strihla herecky beznádejná Nela Pocisková. Miestna výstupná kontrola (zatím) s odporným, mužatkovským barytónom a preafektovaným prejavom (pozn.: skúste si jej výstupy niekedy pustiť bez zvuku), plní z hľadiska príbehu 3 rozhodujúce úlohy: čuchanie k vínu, zarážanie sa vinicami, rezistencia voči alfasamcom v danom sektore. Väčšie či menšie epizódky, spracované smrteľne nudnou formou, servírujú asi všetko, čo sa dá: zakázaná láska, transgeneračná nenávisť, intrigy, machinácie, domáce násilie, násilie na pracovisku, ŠTB, syndróm vyhorenia, gerontofília, rasizmus, alkoholizmus, voyeurizmus, striedavá starostlivosť a tak podobne... Záver: ďalší slovenský, raz už strávený seriálový guláš vyvrhnutý späť na svetlo sveta. Hviezda za trojicu zmienených hercov. (22.01.2013)

Búrlivé víno chce byť očividne slovenským DALLASOM. Základná zápletka nie je zlá, len škoda, že postavy sú totálne neuveriteľné a hlúpe. Nevedomosť scenáristov o územných plánoch a poľnohospodárskej pôde by sa dala prehltnúť, ale pchať tam spisy ŠTB, kómu, policajnú "brutalitu", chmelové brigády, párovanie každého s každým... Problémy, ktoré by sa dali vyriešiť jedným dvoma telefonátmi, tu postavy riešia celý rok. Emil Horváth ml. ma totálne sklamal ako herec. Ale to je možno len tým, že si uvedomuje, aké sprostosti musí vypúšťať z úst... Najlepšie je, že postava Evy Rysovej-Suchánkovej je napísaná tak, že vždy povie pravdu nielen o dementnosti konania ostatných postáv, ale aj o dementnosti seriálu... (25.02.2013)

od prvej serie sa rieši úplne rovnaká téma len sa vymenia herci.... je to slovenská sračka vydaná za hit a napodobňuje dejstvo z Dallasu. Jednoduchšie je nájsť jednorožca v Tatrách ako nájsť miligram originality v Búrlivom Burčiaku. Svoje IQ zistíte tak ,že od čísla 120 odpočítate diely búrlivého vína, ktoré ste videli. Toť vsjo! (27.07.2015)

Mňe stačí ako počujem cez chodbu tento úžas, ktorý mama občas po večeroch pozerá. V tých momentoch si radšej púštam hudbu z PCčka o niečo hlasnejšie. (Tu krásne vidno, ako je to pomalé a prázdne keď to mame stačí pozrieť asi raz za dva týždne a vôbec sa nestratí, kedže sa tam nič medzitým nestalo). Ale aby som nekydal len tak do vetra, párkrát som sa snažil vydržať pri tom dlhšie ako patnásť minút, ale zatiaľ sa to nepodarilo. A nemienim sa trýzniť ďalej, čiže tieto sebadeštrukčné pokusy nebudú pokračovať. (04.02.2016)