Režie:
Jean-Pierre MelvilleScénář:
Jean-Pierre MelvilleKamera:
Nicolas HayerHudba:
Paul MisrakiHrají:
Jean-Paul Belmondo, Serge Reggiani, Michel Piccoli, Philippe Nahon, Marcel Cuvelier, Jean Desailly, Fabienne Dali, Monique Hennessy, Volker Schlöndorff (více)Obsahy(1)
Maurice je protřelý kriminálník. Po propuštění z vězení nelení, spáchá vraždu, uloupí klenoty a poté se setkává s přítelem Silienem, kterého podezírá z udavačství.
Melvillův snímek je především dalším výletem do prostředí francouzské galerky. Po obrazové stránce se v Práskači setkává Melvillova láska k noiru a americkým gangsterkám s experimentální hravostí francouzské nové vlny - hra s černobílým obrazem, stíny, světlem a silnou stylizací.
(oficiální text distributora)
Videa (1)
Recenze (61)
Nějak se mi nechce věřit, že by během klíčového setkání se svým přítelem Maurice zapomněl na zvláštní zakázku a pohřební věnec za 2 miliony. Našlo by se i pár dalších chybiček a logických nedodělků, ale celkově jde o velmi dobře napsanou a zrežírovanou kriminálku, která vysoce vyčnívá nad žánrovým průměrem a i po těch desítkách let je radost na ni koukat. Výborné herecké obsazení, takový Jean-Paul Belmondo je tady mnohem lepší a přesvědčivější než v těch sériově vyráběných krimikomediích ze 70. a 80. let, kde hrál sympatického darebu. Co je ale u Melvilla tradičně nejdůležitější, je atmosféra. To pohrávání si s noirovými prvky, dlouhé záběry, pokerové tváře, baloňáky a černobílá kamera. Za mě spokojenost a čtyři poctivé hvězdičky k tomu. Celkový dojem: 80 %. ()
V nejednom momentě bez přehánění geniální, ale zrovna tak místy neuvěřitelně debilní. Je to totiž zašmodrchané více než by se slušelo, takže se z toho nejednou musí vybruslit poněkud krkolomným způsobem. Ovšem po herecké i technické stránce bez výhrad. A kriminálka je to stále výborná i navzdory těm nedostatkům, o tom žádná. ()
Scenár je sám o sebe kvalitný, v rámci žánru ale ľahko zameniteľný. Česť v podsvetí je niečo odlišné, ako dodržiavanie pravidiel v reálnom živote, postavy Práskača si žiadne sympatie nezaslúžia. Vraždia hlava nehlava a potom aj ten záver je očakávaný a vlastne jediný možný. Mellvile si skvelo pohráva s noirovou atmosférou, avšak nemôžem tvrdiť, že by sa napätie dalo krájať. ()
Jean-Pierre Melville je udajne jeden z najdolezitejsich tvorcov francuzskeho filmu, no ale potom to aj tak s Cinema Francaise vyzera. Okrem dobrych gangsteriek /Le Clan Sicilien/ a par drsnych filmov s panom Belmondom sa tam maloco dobre urodilo, a hnoja /Loni v Marienbadu, Hiroshima -mon Amour/ je v Cinema Francaise tiez pozehnane. Tento noir je priemer najpriemerovatejsi. Namet je nudny, nestrhne, film nema tempo a ani poriadne herecke vykony + casto poznat lacne televizne kulisy, teda najme, ked sa film odohrava v interieroch. Raz darmo, Treti Muz z roku 1949 je pre mna najlepsi europsky noir, a ked chcem fuckt najlepsie noiry, ci chcem, ci nie, musim pozerat US tvorbu, tam sa totiz tocili najlepsie noir filmy. Jo, a viem aj o tom, ze k Melvillovi a jeho tvorbe sa hrdo hlasi Quentin Tarantino. 50 % ()
Le Doulos má dvojaký význam, jednak ide najmä o „udavačstvo” , ale zároveň aj o istý typ „klobúka” , ktorý neustále nosí na hlave práve protagonista Silien, s ktorým sa očividne spája i to → prvé pomenovanie, keďže až v tej druhej, a naprosto kľúčovej sekvencii, hneď všetko (ne)vychádza podľa snáď tých najideálnejších predstáv, o čom sa presvedčí i samotný aktér Maurice Faugel, že to spočiatku vyzerá proste tak sľubne, keď boli všetky potrebné karty rozdané, skrátka sa malo ísť „na úplnú istotu” , a to spoločne s ďalším komplicom, odborníkom na danú prácu... A podotýkam, že spomínaný »denunciant« sa tohto mimoriadne nádejného kšeftu vôbec nezúčastnil, i keď by sa určite hodil do partie, ale mal úplne iné povinnosti. „Prológ” je tiež nemenej zaujímavým a podnetným, pretože za doprovodu úvodných tituliek a dlhých, čiernobielych záberov, sa zoznamujem s postavou, ktorú som už vyššie celým menom spomenul, a ktorá je obzvlášť nebezpečnou, zrejme rovnako ako aj „Udavač” , od ktorého môžem čakať asi čokoľvek... / Francúzsky režisér a scenárista → Jean-Pierre Melville ma zo začiatku veľmi oslovil svojim pozoruhodným prístupom, a to sa zatiaľ nemusela objaviť pred kamerou ani začínajúca a budúca Osobnosť francúzskej, či povedzme aj celosvetovej kinematografie → Jean-Paul Belmondo, ktorý na seba nenechá extra dlho čakať, ale najprv som pozorne rozmýšľal, kam to ten Serge Reggiani tak húževnato a neúprosne kráča...? Teraz už radšej preskočím tieto citované pasáže, lebo po nich to išlo akosi z kopca, aspoň čo sa teda týka tej scenáristickej stránky, ktorá od tohto momentu, začala na mňa pôsobiť príliš → roztržitým, komplikovaným a nepresvedčivým dojmom, aj keď to malo svoje pevné opodstatnenie, ale celkové dojmy sa už aj tak tým pádom dosť naštrbili, a preto nakoniec udeľujem len priemerné hodnotenie, no súčasne dodávam, že sa jedná o veľmi silné 3 hviezdičky, ktorým zase na druhej strane, nechýba príliš veľa k tomu, aby sa predsa prehupli k lepšiemu (nad)priemeru ? Síce sa môže zdať, že prevládajú trochu rozpačité pocity, ale i napriek tomu som rád, že som sa na túto premyslenú akciu podujal. ()
Galerie (48)
Photo © 47. MFF Karlovy Vary
Zajímavosti (1)
- Jean-Pierre Melville v tomto diele adaptoval klasický hollywoodský štýl svojich obľúbencov (John Huston, Billy Wilder) a obohatil ho o existenciálny rozmer, o akúsi reflexiu európskej senzibility. (Biopler)
Reklama