Suite Française

Iréne Némirovsky, spisovateľka židovského pôvodu pochádzala z Ukrajiny, a v roku 1941 keď žila vo Francúzsku sa rozhodla napísať román Francúzska suita, ktorý by dokázal vystihnúť celý rozsah a atmosféru ľudských osudov v nacistami okupovanom Francúzsku. Pôvodne sa mal skladať z piatich častí. Stihla napísať iba prvé dve. Prvá časť Storm in June (Búrka v júni) je vynikajúci opis skupiny Parížanov, ktorí utekajú pred prichádzajúcimi Nemcami. Druhá časť Dolce opisuje každodenný život v mestečku v okupovanej zóne, kde musia ľudia ubytovať Nemcov a žiť s nimi pod jednou strechou. Viac napísať nestihla lebo 13. júla 1942 ju zatkla francúzska polícia a 17. júla ju v konvoji číslo šesť deportovali do Osvienčimu. Zomrela 17. augusta 1942 v plynovej komore koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. Jej manžel ju prežil len o niekoľko mesiacov. Obidvom jej dcéram pomohli cudzí ľudia prežiť a keď po vojne sa snažili hľadať pomoc u svojej starej mamy Fanny, ktorá strávila roky vojny bezstarostným životom v Nice, odmietla ich vpustiť do domu a poslala ich do sirotinca. (23.06.2015)

Vojnové filmy nepatria k mojim obľúbeným žánrom, avšak príbehy zo zázemia vojnových udalostí ma dokážu často naozaj veľmi príjemne prekvapiť. A presne takto to dopadlo aj pri "Suite française", ktorý vznikol na základe fantastickej literárnej predlohy Irène Némirovsky. Ťažko súdiť reálnosť celého príbehu, ale mne sa na tom páčila tá ústredná myšlienka, ktorá prezentovala nemeckých nazi vojakov nielen ako bezcitné monštrá (tak ako je tomu vo filmoch zväčša zvykom), ale tento príbeh odkryl aj ich ľudskú stránku a citlivé srdca. Veď koniec koncov - boli to ľudia, rovnakí ako my, akurát že nepriatelia... Škatuľkovanie je prejavom predsudkov, v akejkoľvek podobe. No a Michelle Williams, opäť raz skvelý výkon (možno aj najlepší celkovo), ale zároveň aj dvojica Matthias Schoenaerts a Tom Schilling. Paráda! (20.06.2015)

A vůbec se za tu jednu hvězdu nestydím, páčto tohle byla hovadina na ntou. Začíná to slibně, ale jak čas plyne, tak i film plyne více a více do ztracena, nudy, nezajímavosti, nesmyslnosti chování a hlouposti, až to dospěje ke konci, který tomu všemu konečně dopřeje onoho kýženého WTF!? efektu. 60 let v kufru, 107 minut v kelu. (05.08.2015)

Nic z čeho bych si sedl na zadek a jsem toho názoru, že pokud by osud Ireny Nemirovské nebyl takový jaký byl, neštěkl by pes ani po knížce. Ale i když je to romantika nejhrubšího zrna, natočené je to dobře. Líbilo se mi, že film/kniha jde proti zažitým pořádkům a nelíčí okupanty vyloženě jako tyrany, kteří znásilňují ženy a drancují domy, ale jako obyčejné vojáky, kteří se v nastálé situaci snaží s místními nějak koexistovat. Samozřejmě parchanti se tam najdou, ale to se dá říct i o některých místních, kteří se snaží díky svému postavení získat různé výhody. Ta oboustranná vyváženost mě bavila. A bavili i herci, ale v tomto případě se jedná spíš o představitele vedlejších postav na čele se spolehlivou K.S. Thomas, čímž ovšem nechci říct, že bych měl něco proti Schoenaertsovi a Michelle Williams. Těžko se k němu kdy vrátím, ale za jedno podívání film stojí. 70% (29.11.2015)

Po šesťdesiatich rokoch našli dobrého nácka, ktorý roztúžený päťcípym ženským pyžamom a pižmom pochopil, že žiadna höhere a niedrigere Rasse nehrá rolu, keď ťa láka sonáta neoholeného lesa na miestach, kde nohy strácajú pekné meno. A že to pižmo bolo výrazné, o tom nepochybujme, drahá Lucille asi vtedy na Chanel numero 5 nemala. Takže veľmi slušný ansámbl v pomerne neslušnom, vtedajšie zákony silne porušujúcom prípade, ktorý ale prišiel neskoro na povrch, aby drahému dôstojníkovi s hromozvodmi na výložkách akokoľvek pomohol, okrem vytlačenia nadbytočného ejakulátu. Nevieme, ako dopadol, to už sa do denníka nedostalo, ale drahá Lucille čoskoro zistila, že dobrého nácka stretneš len raz za život. Najmä keď ti ho radi skrátia. (31.10.2023)