Skalní v ofsajde

Skôr silné tri hviezdy, ale kvôli akútnemu nedostatku čohokoľvek pozerateľného zo slovenskej produkcie privriem očko. Film ako taký je veľmi naivný, ale takým milým spôsobom, že ho človek musí mať rád. Z každej sekundy tryská láska k futbalu, v podstate je to taká oslava fanúšikovstva, ktoré už u nás dávno vymrelo. Herecké výkony sú výborné a hoci sa námet vyčerpá rýchlejšie ako už tak skromná stopáž, po skončení filmu jasne prevažujú príjemné pocity. 7/10 (21.05.2012)

Komedie, která v druhé půli začne nabírat na obrátkách a zvrhne se v šílenou crazy šílenost. Líbí se mně, že není poplatná své době, jako mnoho podobných snímků z počátku šedesátých let. Žádné budování se nekoná, tady jde čistě o sportovní nadšení a s ním spojené absurdně humorné situace. Nejlepší je, když se trojice kamarádů musí dostat na fotbalový zápas s Brazílií, jenže jsou zadrženi na policii a tak si musí přivodit horečku pomocí mýdla, křídy a kávy, aby je mohli odvézt do špitálu, kde by dostali injekci a hned mohli vyrazit na toužený zápas (tuhle vymakanost ještě několik let po natáčení praktikovali žáci a studenti na školách :)). Je to fakt kolikrát hodně ujetý, ale zábavný, často připomínající nějakou grotesku. Události, které František Dibarbora (Sekáč) prožívá s rodinou během jednoho týdne by se snad ani nedaly stihnout, proto je to fakt bláznivý. Nejsmutnější a tragický však zůstává fakt, že dva herci z trojice kamarádů spáchali sebevraždu. Anton Mrvečka trpěl nesnesitelnými bolestmi hlavy (až po smrti doktoři zjistili, že měl rozšířenou mozkovou atrofii) a v roce 1985 skočil z okna psychiatrické léčebny. Bylo mu 51 let. Arnošt Garlatty měl obrovské problémy s alkoholem a strašlivá rodinná tragédie zapříčinila to, že se oběsil v koupelně na prádelní šňůře. Zemřel v roce 1962 ve věku 45 let a Skalní v ofsajde byl jeho posledním celovečerním filmem. Přetěžké osudy.... (14.09.2021)

V ceskoslovenskej kinematografii v konciacich sa 50. rokoch pomaly ale isto ustupoval budovatelsky patos, a tak sa obcas natocila aj nejaka komedia. Ako napriklad tato. Namet o futbale je sam o sebe silny namet na komediu, ale pravdupovediac, tie na Slovensku sa prilis nevydarili. Tato je vsak vynimkou. 70 % (24.06.2014)

Myslím že akékoľvek vyzdvihovanie tohoto snímku ako komediálneho počinu storočia by bolo prehnané, ale vzhľadom na to, že na komédie bolo Slovensko vždy tak trocha chudobné isté nadnesenie neuškodí. Film má bohužiaľ jednu vážnu chybu a to, že pre novodobého diváka stráca čaro, ktoré ešte v 60. rokoch minulého storočia fungovalo dokonale. Miestami je to totiž až príliš neuveriteľné a miestami nevieryhodné. Keď sa Dibarborova rodina vyberie hľadať chorého otecka na futbalový štadión a nakoniec skončí pri pozeraní futbalu ako keby celý vzťah tak pečlivo budovaný v priebehu celého filmu Lackovou uvoľnenou réžiou stráca svoju silu a uveriteľnosť. Ale keď pripustíme týchto pár skromných faktov, ktoré dnes jednoducho pôsobia smiešne a nedotiahnuto, jedná sa o príjemný a vtipný filmík. Trojica hlavných aktérov sa zhostila svojich úloh perfektne a ich priateľstvo prechádza tvrdými skúškami počas celého filmu, ale oni si s nimi vedia svojim spôsobom poradiť. Rovnako ma potešila mini rolička Štefana Kvietika, ktorý si tu strihol pamätnú úlohu policajného strážnika. Všetko sa to nesie v príjemnej atmosfére starej Bratislavy a rodinného života, nezmyselných, ale podarených vtipov - mydlo, kávička a kriedička, potom horúčka, stačí injekcia a všetko je zase okej. Plus musím podotknúť, že scenár je plný rôznych perličiek, ktoré dokážu naozaj skvelo rozdráždiť bránicu - veľa ľudí chodí do opery lebo sa tam spieva. No vidíš a na futbale sa nespieva a chodí tam viacej ľudí. (28.10.2009)

Skalní jednoznačne v postavení hry z čoho ich usvedčil tento kamerový záznam. Výpravná obrana spoľahlivo plnila divácke nároky a dnes ju moje kritické oko zaraďuje do vitríny jasnozrivých klenotov. Stred poľa v zložení Dibarbora-Mrvečka-Garlatty kreovalo humorné finesy brazílskych rozmerov, len útočný scenár im pravidelne hatal cestu do kinematografickej siene slávy bombardovaním pevnej konštrukcie režisérskej bránky, z čoho rezultoval slabý dôraz v zakončení a občasné rozhodcovské napomenutie. Napriek tomu klasika, ktorú si prevelice rád pustím zo záznamu na zlepšenie nálady a s víťazným výsledkom pre skalného diváka v ofsajde :) 4 a 1/2* (23.12.2014)