Kohút nezaspieva

Zavrieť desať ľudí do jednej miestnosti je psychologicky zaujímavé. A keď to je desať dobrých hercov, tak to môže byť aj pútavé. Bolo len čiastočne, lebo dialógy nemali vždy tú správnu šťavu, a hlavne prestrihy do exteriérov boli akoby naviac a zbytočné. –––– To je taká malá okupantská matematika: Desať za jedného. (14.05.2016)

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Verzia s Jozefom Krónerom je o dosť kvalitnejšia, filmovejšia a určite sa na ňu lepšie pozerá. Tak narýchlo si nespomínam, že by niekto na Slovensku natočil remake alebo film na základe tej istej predlohy, ak nepočítam nesmrteľného Jánošíka. Výber hercov je zvládnutý dobre v obidvoch filmoch, tam by som problém nevidel, zvyšok je úloha režiséra, ktorú Ťapák zvládol iba priemerne. Tento film pôsobí ako tv film a možno ním aj je, hoci tu na csfd chýba označenie, či to tak naozaj je. Kto videl iba jednu verziu, bude možno spokojný, kto však videl obidva, vie, že táto ťahá za kratší koniec. Musím však pochváliť samotný záver, kde Leopold Haverl hodí pod stresom do miestnosti granát. Toto ukončenie príbehu sa mi zdalo lepšie a účinnejšie, ale Ťapákov film celkovo iba priemer. 60%. (03.07.2016)

V poradí druhá televízna adaptácia tej istej hry (na americké pomery by to bolo smiešne malé číslo, na slovenské, navyše v takom krátkom časovom odstupe, smiešne veľké), ktorej sa, ktovie prečo, chopil M.Ťapák. To nemal. Predsa len, Bukovčan (autor predlohy) nie je Kukučin (autor predlôh, ktoré Ťapák sfilmoval majstrovsky) a existenciálna dráma je čosi iné ako folklórny film. Nešťastné, prehrávajúce výkony hercov ( a pritom, až na Studenkovú, išlo o dobré obsadenie) len potvrdzujú fakt, že nová verzia starej hry bola zbytočná. Aspoň pre mňa. Ľutujem (03.04.2012)

Výborná vojnová dráma z obdobia SNP. Príbeh neprináša veľké bitky či prestrelky, ale komornú drámu desiatich ľudí zavretých po zákaze vychádzania. Extrémna situácia, v ktorej sú všetci spočiatku odsúdení na smrť ako odveta za vraždu nemeckého vojaka sa mení na ponuku vykúpiť sa zradou a nakoniec obetou jedného z nich. Desať ľudí, desať rôznych osobností. Holič, študent, učiteľ, babica, dievča, prostitútka, tulák, zverolekár. Pod tlakom sa vyfarbujú charaktery a zbabelci, pätolízačí odhaľujú svoju pravú tvár. Skvelé herecké výkony najmä Leopolda Haverla a Karola Machatu plus veľmi dobrá produkcia tvoria vysoko nadpriemerné dielo. Za povšimnutie stojí predabovaný Milan Kňažko. (19.10.2023)

Nemůžu si pomoct, ale jako první jsem viděla černobílou verzi s Kronerem, Chudíkem a Adamovičem a tato verze mě proto zklamala. Chápu, že s barevným filmem se ta ponurá atmosféra tvoří hůř, to bych tvůrcům vůbec nezazlívala, co mi ale vyloženě vadilo byly zbytečné detaily navíc. V černobílé verzi jsem si zvykla na to, že si víc musím domýšlet, než se dozvím a zároveň skoro všechny postavy lžou, na tuto hru jsem přistoupila a bavila mě, proto např. hlasité spekulace o tom, jestli neznámý je nebo není Žid a potom ve flashbackových záběrech potvrzené, kdo vlastně byl, mi film dost zkazily. (10.03.2024)