Niet inej cesty

Oficiálny text distribútora je podľa môjho názoru trochu zavádzajúci, keďže v prípade filmu Niet inej cesty sa nejedná o klasický životopisný film. Ľudovít Štúr je síce hlavnou postavou filmu, ale dej filmu skôr ako jeho život opisuje revolučné udalosti z rokov 1848 – 1849, hlavne ozbrojené povstanie Slovákov proti politike Pešti. Film je čiernobiely a je nakrútený v širokouhlom formáte. Je druhým kolibským filmom režiséra J. Zachara, tým prvým bola komédia Zmluva s diablom, ktorú nakrútil rok pred tým. Snímka zrejme vznikla pri príležitosti okrúhleho (120. výročia), ktoré uplynuli od ozbrojeného povstania Slovákov v roku 1848. V tomto revolučnom roku sa odohráva aj iný kolibský titul nakrútený v roku 1968 – Bielikovi Traja svedkovia. V hlavnej úlohe Ľudovíta Štúra sa predstavil Štefan Kvietik, jeho lásku Adelu Ostrolúcku si zahrala Emília Vášáryová , jej otca, grófa Ostrolúckeho stvárnil František Dibarbora. Ivanovi Rajniakovi sa ušla postava J. M. Hurbana, v menšej úlohe J.V.Friča sa mihol český herec Josef Laufer. Exteriéry filmu sa natáčali aj vo Viedni, kde sa časť filmu odohráva. Film ma nenadchol, ale ani nesklamal, pri jeho sledovaní som mal pocit, že mám pred sebou učebnicu dejepisu. Ide o zabudnutý titul, ktorý tak trochu právom zapadol prachom. (09.02.2011)

Tvorcovia sa podujali natočiť romanticko-historický film o revolučnom roku 1948 a láske Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej. Celý príbeh pôsobí do veľkej miery ako sfilmovaná učebnica dejepisu, istá rezignácia na tvorcovský umelecký vklad je poznateľná, čo je na škodu. Strohý snímok však nikomu neublíži, ale ani nenadchne. (15.07.2018)

Zatímco Češi v roce 1968 prakticky deinstalovali totalitní komunistický režim, zrušili cenzuru a v oblasti náhle neregulované kinematografie natáčeli jedno revoluční dílo za druhým, Slováci stále ještě historicky vězeli v době národního obrození a filmem bojovali svůj zpožděný boj za národní emancipaci. Civilizační prodlení a krásná hudba Zdeňka Lišky. (25.02.2014)

"Uhorsko nie je Francúzsko." Viete, tieto národné povstania, my si ich nesmieme nijako idealizovať. Obzvlášť keď celibát vyznávajúcimi intelektuálmi vedení roľnícki synkovia tiahnu proti podstatne lepšie zorganizovanej a vyzbrojenej cisárskej armáde, dopadne to tak ako to musí dopadnúť. Národ si do budúcna samozrejme zapamätá hrdinstvo a revolučný odkaz, ale pre priamych účastníkov to nebola žiadna sláva. Okrem neúspechov na poli bojovom sledujeme aj Štúrovo tápanie v oblasti citovej a nejaké tie politické intrigy. Dobre zahrané, miestami dobovo patetické, relatívne výpravné, slušná hudba, nezaškodila by tomu farba. (19.12.2022)

"Ľudia majú radi mŕtvych hrdinov, živý sú na obtiaž..." Ťažko sa mi hodnotí film o Štúrovi, ktorý vám o Štúrovi nepovie dokopy nič. Kvietik mi nevadil, myslím , že to zvládol, len je väčšina zvyknutá vídať ho v úlohách tvrdých chlapov. Dobrá polovica filmu sa venuje Štúrovmu romániku a tá druhá skôr revolučnému roku 1848 a revolúcie ako takej. Prípravy do boja, pochody armád boli ok, v súbojoch a bojových scénach sú samozrejme rezervy veľké. Z filmu mám celkovo zmiešané pocity, pretože pôsobí trochu chaoticky akoby nevedel o čom chce vlastne vypovedať. 60%. (22.11.2015)