Pole neorané

Národní umělec Petr Jilemnický byl učitelem na Kysucku. Zde poznal zblízka bídu a zaostalost slovenských kopaničářů, vykořisťovaných vesnickými boháči, státem a církví, a jim věnoval svůj krásný román „Pole neorané", napsaný v době největší hospodářské krise a nejkrutějšího zotročení chudých zemědělců, v roce 1932. Hlavní myšlenkou, prostupující celým dílem, každou episodou románu i filmu, je růst postav k uvědomělosti. V tom je hluboký smysl cesty Pavla Húščavy do Vítkovic, v tom je smysl Koreskova působení na Pavla i odhalení Magátovy podlosti a pletich starosty Širance. Výsledkem je poznání, že proti organisovanému boji proletariátu jsou páni bezmocní. Sem dospívá Pavel Húščava, veliký příklad pro tehdejšího pracujícího člověka, strhující svými vlastnostmi a růstem k bojové uvědomělosti, jimiž může být příkladem i pro člověka dnešní doby. ... Poznámka: Vlado Bahna natočil jako svůj první celovečerní film podle vlastního námětu dokument o stavbě slovenské Trati mládeže „Ocelová cesta" (1950). Další jeho prací byl rovněž dokumentární film, tentokrát barevný „Dúha nad Slovenskem". Za tento dokument o výstavbě Slovenska po r. 1945 byl Vlado Bahna vyznamenán v r. 1952 státní cenou. — Vladimír Mináč, který zpracoval do scénáře román Jilemnického, je autorem námětu slovenského filmu „Boj sa skončí zajtra" (1951), — František Lukeš, Bahnův spolupracovník u kamery také při filmu „Dúha nad Slovenskem", natáčel v roce 1950 dokumentární film „Tatranský pohár". — Šimon Jurovský je autorem hudby slovenských filmů „Varúj" (1947), „Ocelová cesta" (1950) a „Lazy sa pohly" (1952). Filmový přehled 6/1954 (22.04.2003)

V prvom rade je film veľmi dobre obsadený a uveriteľne podáva skrz malé epizódky ťažký život na Kysuciach v období hospodárskej krízy. Ďalej sa film klasicky púšťa do triedneho boja, ktorý je, zdá sa, vopred prehraný. Utláčateľmi sú bankári, exekútori, cirkevní hodnostári, pozemkoví vydierači richtár i krčmár. Viacero motívov sa miesi, ale nikdy nedôjde k tomu, že by sa divák prestal orientovať v deji. V závere je už citeľný vplyv súdruhov, ktorí využili dielo k propagácii ideológie, no našťastie to je až na konci. Každopádne na postave Pavla Húščavu badať posun v osobnosti, ktorá prejde vývojom kde naberie veľa sebavedomia konať snáď veľké veci v budúcnosti. Mrzí, že linka s pozemkovými vydieračmi nie je dotiahnutá. Ich predstavitelia zostávajú nepotrestaní. A all in all je cítiť, že je to ako celok nedotiahnuté. (22.02.2020)

Typický povojnový film o triednom boji na bohom zabudnutej zemi - na kysuckých lazoch. Hanobenie kapitalizmu a honbou za lepšími zajtrajškami spolu s komunistami. Film velmi silno a verne prezentuje biedu obyčajných ľudí, ktorí odchádzajú za prácou a plácou do továrne a tí, ktorí ostávajú, sa len veľmi ťažko pretĺkajú životom. Triedne usporiadanie sveta je nevyhovujúce, čo je zjavné aj z vidieka, kde niektorí ťažia a zarábajú s chudoby a naivity obyčajných ľudí. Tradične do záporných úloh obsadzovaný Viliam Záborský sa zhosťuje svojej role veľmi dobre. Samozrejme, silnú politickú agitku treba vo filme prekusnúť, čo sa prejavuje hlavne v poslednej tretine filmu. Hodnotenie: 60% (03.05.2014)

„Treba orať. Dokiaľ človek vládze.“ Knihu som nečítal, film sa dal – ale nie úplne. Dobrí herci striedaní slabými až nevhodne obsadenými (tradične na seba úplne zbytočne strhávajúci Jozef Kroner), dobré scény striedané s rozčuľujúcim až naivným klišé. Nevraviac o čudnom komunistickom motíve – tento film je skôr o tom, že komunizmus je lepší, ako nezmyselné exekúcie na majetku už beztak chudobu derúcich sedliakoch. Občas som z filmu cítil presne to, čo sa mi na „dedinských slovenských drámach“ páči: zlé medziľudské vzťahy, silný vzťah rodič/dieťa, jednoduché dialógy a ťažko uchopiteľná atmosféra tvrdého života na kopaniciach, kedy cítite prašnú suchú zem na dlaniach a nie a nie sa jej zbaviť. Hneď nato sa ale dobrý príbeh zvrtne v nedobrú scénu, končí akosi uprostred a Zlo (krčmár, richtár) navyše nie je potrestané, čo mi prekážalo. Film skáče od politiky a „štátnych záležitostí“ po ťažký život na dedine a to mu na údernosti nepridáva. (28.05.2011)

Neviem, čo by ste v danom časopriestore, v ktorom tento film vznikol, čakali od "sociálnej drámy". Pole neorané sa nevyhlo ani propagande, ani klišé, ani naozaj unavujúcim a dnes nepochopiteľným (v lepšom prípade úsmevným) scénam, no popri takpovediac "povinnom" socialistickom podtóne sa tu objavujú i naozaj príťažlivé dejové línie (aspoň do čias, kedy nezahynie hlavná hrdinka) a nezabudnuteľné scény z každého súdka (romatické sledovanie hviezd, veľkonočná oblievačka, dojemné úmrtie na krížnej ceste ...) (16.04.2012)