Browningův překlad

Snímek je druhou filmovou verzí hry britského dramatika Sira Terence Rattigana, která byla poprvé uvedena v roce 1948. Ocenění - MFF v Cannes ´94 ( Francie ) : Nominace na hlavní cenu festivalu Zlatou palmu a BAFTA Awards ´95 ( Velká Británie ) : Nominace na cenu za nejlepší scénář. Scénář : Ronald Harwood a Terence Rattigan. Kamera : Jean-François Robin. (01.06.2011)

Výborné komorní drama o odcházejícím učiteli, jenž je všemi neoblíben, obáván pro svoji přísnost, chlad a vyžadování striktní kázně. Stačí však několik málo podnětů k tomu, aby v sobě našel své pravé hodnoty, zrekapituloval svůj život a získal si úctu všech, jimž byl pro smích. Snímek je skvěle natočený, má vynikající námět a pointu, perfektní hudbu a brilantního herce v hlavní roli. V závěru pak je Browningův překlad díky všem výše zmíněným přednostem značně emotivní. (06.11.2013)

Zaujímavá záležitosť. Úvod snímku ma moc neoslovil, hneď prvá myšlienka čo ma napadla patrila filmu Spolok mŕtvych básnikov (1989), ktorý ma narozdiel od väčšiny vôbec nebavil. No netrvalo dlho a snímok začal predo mnou odkrývať karty a vyťahovať tromfy v podobe netradične zvládnutej vzťahovej drámy obohatenej o jedinečnú, clivo-sladkastú atmosféru. Ten smútok medzi oboma manželmi, priepasť, ktorá sa medzi nimi otvorila, kde obaja chcú niečo iné a problémy si riešia po svojom, bol miestami priam hmatateľný. Čo sa týka dejovej linky, najlepší bol samozrejme záver, v ktorom dominuje pekný monológ a akési životné bilancovanie. Veľká spokojnosť. Nadpriemer. 75/100 (04.09.2017)

Musím skonštatovať že ma tento film prekvapil. Tak ma dostalo to prostredie, tie herecké výkony, ktoré neboli ďaleko od skutočnosti, že som mala na konci opäť líca zmáčané slzami.Je to jeden z filmov, ktorý pozriete raz, ale tá pointa vo vás zostane dlhšie. Moje úprimné prekvapenie v mne zakorenilo poznatok, že starí a ostrielaní profesori sú tí, ktorí vás naučia, lebo majú pre svôj predmet vášeň. Jednoduchých 100% (28.07.2009)

„Držať niekomu stranu sa nepatrí, je to neslušné“ zaznelo z úst odchádzajúceho stárnuceho profesora mladému kolegovi (ktorý naviac ho podvádzal s jeho omnoho mladšou manželkou) . No dokázali by ste to ? byť „nestranný“ ?? tak prísne , anglicky chladno až ortodoxne „nestranný“? Ten úžasný film má naschvál tak pomalý rozbeh, aby ste sa postupne nasiakli atmosférou anglického studeného snobistického prostredia vychýrenej školy, aby ste pochopili myšlienkové pochody človeka bilancujúceho čo vie a čo dokázala a čo nedokázal. Nečakal vďaku od nikoho, bol prísny na seba a na žiakov, napriek tomu si jedného získal, a zaverečným prejavom napokon väčšinu. Skvelý výkon Finneya (nepamätám si kde by tak perfektne hral) , ktorému sekundovala greta scacchi (len si všimnete s akou kamennou tvarou zahrala chladnu ľahostajnosť až opovrhnutie, keď mu „žalovala na malého študentíka Taplowa, to sa len tak nevidí ). To všetko „podmáznuté“ skvelými symfonickými tónmi Mark Ishama, Odporúčam milovníkom anglických filmov. (08.11.2014)