Ktosi je za dverami

Neprekonateľný vrchol slovenskej zábavy. Ja poznám týchto 10 (pozná niekto íné?): ### 01: 1978, r: Roháč, 0:47, (vo VŠ klube) hostia: Labuda, Turzonovová, Kopecký ### 02: 1979, r: Mikulík, 1:04, hostia: Hlaváček, Krajíček, Studenková, Chudík ### 03: 1979, r: Mikulík, 0:50, hostia: Filip, Emília a Magda Vašáryové ### 04: 1980, r: Mikulík, 0:48, hostia: Dočolomanský, Dibarbora, scénka: Úryvok z rozsiahlejšieho cyklu (Často sa uvádza bez úvodnej scénky "Nepijem") ### 05: 1980, r: Mikulík, 0:49, (1.krát v tv štúdiu) bez hostí, scénky: 1. pomoc, Náš hosť: Bobo Bobó ### 06: 1980, r: Mikulík, 1:00, hostia: Zelenay, Kňažko ### 07: 1981, r: Mikulík, 1:28, hostia: Magálová, Horníček ### 08: 1981, r: Mikulík, 0:38, bez hostí, zasadanie MVPPPP, scénka: hosť Štefan Vincúr (Lasica) z Podniku pre skúmanie hĺbkovej psychológie športových hier ### 09: 1981, r: Mikulík, 1:13, hostia: Kubal, Kronerová, Mináč, scénky: Krehkáč-Drsniak, Fíha, Dojíš Ďuro, dojíš?, Jánošík ### 10: 1982, r: Mikulík, 0:40, bez hostí, LS píšu životopis pre prijatie do zamestnania, scénky: Pridružená výroba, V mučiarni (02.02.2015)

Čo napísať k dvojici Lasica a Satinský? Až kým ich nerozlúčila Julova smrť, vyvárali humorné dialógy a zabávali národ inteligentným humorom so štipkou „podrypovania“ do režimu. K tomu patrili skvelé pesničky Jara Filipa. Ak mali zaujímavého hosťa, o to lepšiu porciu zábavy sme dostali. Musím povedať, že keď som bola mladá, ich humor ma až tak nebavil, lepšie som ho pochopila, až keď som dozrela a páni jeden po druhom začali odchádzať. (19.02.2024)

Milan Lasica a Július Satinský budú navždy patriť medzi elitu slovenských humoristov. Ich intelignetný humor bol v časoch komunistickej totality plný uštipačných inotajov a dvojzmyselných narážok, ktoré často krát nepostrehli ani duševne obmedzení cenzori. Relácia "Ktosi je za dverami" je jedným z najvýraznejších počinov tejto sympatickej dvojice. Zdarne ich vystúpenia doplňoval aj Jaro Filip so svojimi satirickými pesničkami. *** (18.07.2009)

Povedzme si pravdu, moderné slovenské relácie nestoja za recenziu či hodnotenie. Za to old-school relácie ako Ktosi je za dverami stoja za to. Nepozerám to na dennej báze ale aj tie časti, ktoré som videl mi vyčarili úsmev na tvári. Dve legendy Lasica a Satinský si do svojej relácie volajú zaujímavé osobnosti a absolútne serú vtedajší režim. Určite sa táto úžasná relácia zapísala do dejín  slovenskej kinematografie a hlavne do môjho srdca. Keď som išiel na drevo mi zachránilo prijímacie skúšky, takže vďačím za to aj tejto relácii. (30.04.2022)

Čaká ma dodatočné ospravedlnenie sa, že som aj ja podľahol zvrátenosti hodnotiť a komentovať v ČSFD aj niečo iné ako celovečerné hrané filmy. Pri tomto trende sa o nejaký čas dočkáme komentára: "Dnes jsou rohlíčky obzvlášť dobře propečené." Ale späť k L+S a ich nezabudnuteľnému programu. V Československu bolo niekoľko vynikajúcich komických dvojíc a L+S boli nepochybne jednou z nich. Originalita, vynaliezavosť, nevyhnutná komplementárnosť, výborná hudobná zložka, do ktorej sa obaja aktívne zapájali a mnoho ďalšieho je dôvodom, že program Ktosi je za dverami bol niečím, čo v období normalizácie pôsobilo na nás, ako zázrak a ani pri občasnom reprízovaní nemá človek pocit, že sa pozerá na výtvor, ktorému tiahne na štyridsiatku. (29.03.2016)