Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Kapitán Finlay z policejního oddělení vražd ve Washingtonu vyšetřuje vraždu Josepha Samuelse, jehož tělo bylo objeveno ráno v hotelovém pokoji. Nalezené stopy vedou mezi skupinu demobilizovaných vojáků Leroye, Montgomeryho, Floyda a Mitchella, s nimiž se nejspíše naposledy večer setkal. Největší podezření padá na nenápadného Mitchella. Kapitán Finlay ale musí najít motiv vraždy… (Česká televize)

(více)

Recenze (27)

Dale 

všechny recenze uživatele

Kvalitný noir so silnou myšlienkou, ktorú tu mnohí kritizujú ako propagandistickú, poplatnú svojej dobe. Ja si to nemyslím, práve naopak, v súčasnosti je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým, keďže v Európe sa znovu vzmáha extrémna pravica a nacionalizmus živený nenávisťou. Hlavná myšlienka sa netýka len antisemitizmu, ale nenávisti ako takej ku akejkoľvek skupine ľudí, ako to skvele vystihla postava Roberta Younga - "Nenávist je vždycky stejná. Vždycky stejně nesmyslná. Jednoho dne zabíjí irské katolíky, zítra Židy. Pozítří protestanty. A pak zase kvakery. Nedá se zastavit. Může skončit zabíjením všech co nosí kravaty." ()

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Film bol natočený na motívy poviedky „The Brick Foxhol“ spisovateľa Richarda Brooksa, ale poviedka bola o vražde homosexuála opitými vojakmi, ktorí čakali na demobilizáciu z armády po 2. svetovej vojne. Vzhľadom k tomu, že téma homosexuality v USA bola v štyridsiatych rokoch veľmi citlivá, bol scenár prepracovaný na riešenie otázok proti rasizmu a antisemitizmu. To bola pre Američanov v tom období téma do bitky. Išlo o prvý film s touto témou a chcel ukázať Američanom, ktorí sa radili medzi víťazov vojny, ich vlastné rasové problémy, predovšetkým v armáde. Vrah vraždil totižto z čistého antisemitizmu.Mottom tohto filmu môže ostať, že vojaci po vojne stratili nepriateľa a tak si ho našli a predovšetkým, že nenávisť je rovnako nebezpečná, ako odistená zbraň. ()

Reklama

Hwaelos 

všechny recenze uživatele

Důležitá výtka směrem k filmu už tu zazněla. Moralistní tón, otravně přítomný v promluvě kapitána policie, působí po jinak příjemně temném noiru jako studená sprcha. Jinak jde ovšem o vynikající žánrový kousek. Jistě není náhodou, že Dmytryk stojí i za jedním z nejlepších noirů vůbec, Sbohem buď, lásko má. Dokonce bych řekl, že je Crossfire v jednom klíčovém ohledu unikátní. Víc, než jiné snímky z této kategorie pracuje s ostře kontrastním rozhraním světla a stínu, a to dost nápaditým způsobem. Hutná atmosféra, parádní porce hlášek a solidní detektivní příběh dávají dokonce zapomenout na poněkud papírem šustící dialogy ("Mě už nezajímá nic. Kdysi snad, ale dnes už ne. Už tuhle práci dělám moc dlouho..."). ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Klasicky film noir -detektivka. Prilis vela sa rozprava, akcia takmer ziadna,a prilis poznat lacne kulisy. Robert Mitchum bol samozrejme pre mna noirova ykona /jo, jo Hampry Bogart, vy veru nie/, ale chyba vyraznejsie tempo. Dialogy su malo cynicke. Za najlepsimi zarezmi zanru film -noir ako White Heat, Sunset Boulevard, Double Idemnity veru film Crossfire dost vyrazne zaostava. 48 % ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Vojaci po vojne, ale stále v uniformách, stratili svojho nepriateľa. Tak buď sa idú ožrať do krčmy, alebo naháňajú ženy (to ide aj spolu) alebo si nájdu nepriateľa nového. No a to tiež tak trochu film otvára otázku, nakoľko vôbec vojna skončila a mám pocit, že sa s touto otázkou trápime dodnes. Záverečné odhalenie vraha kapitánom Finlayom pripomenie premýšľanie jedného neskoršieho poručíka v kabáte z LAPD a vrah tak nemá šancu. Film sa trochu vlečie, ale pri takejto stopáži to nijak zvlášť neprekáža. Je to celé postavené na interiérových dialógoch a bola by z toho svojho času fajn divadelná hra. ()

Galerie (21)

Zajímavosti (9)

  • Vďaka kameramanovi J. Royovi Huntovi sa atmosférické, nenápadné osvetlenie filmu podarilo dosiahnuť rýchlo a efektívne. To vysvetľuje, prečo natáčanie trvalo len 24 dní. Výsledkom bolo aj to, že mnohí považujú tento film za jeden z vizuálne najpôsobivejších filmov noir, aké boli kedy natočené. (westerns)
  • Článok v New York Times z marca 1947 opísal tento film ako jeden z prvých hollywoodskych filmov 40. rokov, ktorý "čelil otázkam rasových a náboženských predsudkov s otvorenejšou odvahou, než akú boli diváci zvyknutí očakávať." (westerns)

Reklama

Reklama