Drevená dedina

Film natočený podľa románu F.Hečka. V 50tych rokoch minulého storočia v čase budovania socializmu sa ani iný duch filmu nečakal. Boj dobrých komunistov proti gazdom , ktorí nechceli vymoženosti nového lepšieho sveta. No napriek jasnému scenáru v tomto filme vidieť dobré herecké výkony : Machata, Grúberová, Bagar, Čierny, Adamčík. Preto dávam 60% (05.09.2010)

Typická politická agitka na tú dobu, so šťastným koncom. Privriem však obe oči. Hrajú: Samuel Adamčík(rychtár Peter Púplava), Oľga Adamčíková(stará Púplavová), Andrej Bagar(vládny komisár Martin Šechnár), Mária Bancíková(Zuza Šechnárová), Karol Machata(Pavo Šechnár), Jozef Kroner(Ondro Chlistoň), Jozef Čierny(Juraj Mikula), Beta Poničanová(stará Mikulová), Oľga Sýkorová(učiteľka Melánia Krutková), Zdena Grúberová(Hanka Ťapajová), Mária Markovičová(stará Ťapajová), Ján Bzdúch(Mišo Múčina), Július Vašek(Ondro Ončo), Ľudovít Reiter(Števo Záholec), Vilma Jamnická(stará Záholecová), Frída Bachletová(Tereza Chrchútová), Božena Slabejová(Dora Chrchútová), Gejza Slameň(Ondrej Zoba), Mikuláš Bugár(Adam Janovčík), Juraj Haľama(tajomník strany), Branislav Koreň(správca píly), Július Bulla(Jožko Grajciar), Ctibor Filčík(okresný vyšetrovateľ), Pavol Mikulík(brat Pava Šechnára), Arnošt Garlatty(úradník na píle). (06.07.2014)

Mám taký pocit, že kniha možno aj nebola taká čiernobiela a tendenčná a poskytuje omnoho jemnejšie nuansy a nejednoznačnejšie postavy než tento agitačný budovateľský počin, v ktorom zložité pomery, zmätok a nerozhodnosť povojnovej tretej republiky sa ako tak ukazuje jedine na richtárovi, ktorý nehľadiac na svetovú politiku, snaží sa byť spravodlivý, s každým zadobre a pomôcť predovšetkým obyvateľom svojej dediny bez ohľadu na beh dejín. Keď si uvedomíme, že to boli totálne jednoduchí, z veľkej časti aj negramotní ľudia, zrejme iba výrok jednej z postáv "ja už ničomu nerozumiem" môže ako-tak vystihovať realitu, v ktorej sa náhle ocitli - určite lepšie než obludná čiernobielosť zlých kulakov-pijanov, kolaborantskej germanofilskej učiteľky, zákerných meštiakov z Demokratickej strany (ktorá na Slovensku nad komunistami presvedčivo zvíťazila) na jednej strane, kým na opačnej strane barikády tancujú dobromyseľní statoční Červenoarmejci a domáci komunisti jasní ako nepoškvrnené počatie (ale také prirovnanie im radšej nehovorte). Medzitým pár nerozhodných, čo sa do konca musí rozhodnúť pre jeden alebo druhý extrém, lebo doba a nová moc to jednoducho žiadajú... a všetko v otravnom patetickom herectve a filmárskej ťažkopádnosti 50. rokov. (15.03.2020)

Film treba chápať z pohľadu obdobia, v ktorej vznikal, a aj z pohľadu nutnosti poplatnosti ideológie. Keď si toto odmyslíme, dajú sa nájsť aj pozitíva, ktoré však nie sú nejako výrazné. Sú v maličkostiach ako život vyzeral na dedine, aké boli vzťahy (aj nevraživosť) medzi ľudmi. Príbeh nesie jasné rysy, aj keď viacmenej budovateľské. Trochu mi vadil ten komediálny podtón na začiatku filmu. Ale známymi tvárami a neskôršími slovenskými hereckými hviezdami sa to tam hemží. Hodnotenie: 55% (10.09.2013)

Prisámbohu bol som z toho dáky zmätený... nemá žiaden zmysel hodnotiť Drevenú dedinu vzhľadom na jej ideologickú stránku, vznikla skrátka v dobe, v ktorej vznikla, Lettrich inú možnosť nemal. Pozrime sa skôr na formálnu stránku. No a ako hovorím, vyznať sa v deji môže zrejme len ten, kto má naštudované, prípadne túto dobu zažil. Množstvo predstavených postáv, množstvo scén, kde vystupuje naraz veľa postáv, viacero strán konfliktu a dokonca aj viacero milostných liniek. Kto sa v tom má vyznať, že. Každopádne sa tu dá vysledovať, ako to v tomto trojročnom medziobdobí na slovenskej a zrejme aj českej dedine vyzeralo, i keď si treba odmyslieť tu prítomné rozprávkové rozdelenie postáv na kladné a záporné. Film má spád, pekne vyzerá vďaka sýtym farbám a výprave, ale ťažko považovať v akomkoľvek smere túto hodinu a pol ako zábavu. Proste iba pre tých, ktorí chcú mať čo najväčší prehľad v slovenskej kinematografii. (07.03.2020)