Vianoce Adama Boronču

Film vystihující někdejší slovenské venkovské prostředí metodou poetického realismu, s výborným Pántikem v hlavní roli. Za jeho výkon navyšuji hodnocení. (Při té příležitosti jsem si připomenul život autora předlohy, jednoho z klasiků slovenské literatury MUDr. Nadášiho publikujícího pod pseudonymem Jégé. Medicinu absolvoval v Praze, poté působil a až do stáří žil na Oravě. S nástupem Slovenského státu se jeho zdraví zhoršilo a jeho dcera spolu s českým manželem vyhnáni do Protektorátu. Dr. Nadáši se už z toho nevzpamatoval a brzy zemřel). (07.08.2021)

Bola to určite lepšia voľba ako repríza stále opakovaných vianočných klasických rozprávok. Má to možno smutnejší tón ako by sa žiadalo, rozprávkou by som to nenazval, ale koniec dobrý všetko dobré. Dobre hrajúci Pántik je v zábere takmer neustále a v úlohe dobrosrdečného Adama Boronču by sa pre svojich vnukov a rodinu rozkrájal. Možno až priveľmi štúdiovo pôsobí záver, kde je Adam s jednou nohou na rozhraní neba a pekla, ale príbeh je každopádne silný. "Čo chlap sľúbi, musí dodržať..." 70%. (30.12.2012)

Kvalitné spracovanie Jégého predlohy opisujúcej ťažký život horalov s vynikajúcim Pántikom. Sociálnu rozmer je tu opísaný ľahšou formou, zbytočne netlačí na dramatizáci, pričom ponúka tú typickú Jégého "snovosť". K dielu viac netreba. Ďalej tu už len vyniká zaostalý koment Martina741, ktorý film považuje za normalizačný, hoci bol natočený v roku 1988 a opisuje udalosti tak spred 100 rokov. To je potom normalizačný film aj Jára Cimrman alebo Perinbaba. Ako sa však sám tento človek priznal, je to mentál. (14.08.2019)

Veľmi príjemné Pántikovo herectvo a dokonale podmanivý hlas ma pripútali k filmu napriek počiatočným pochybnostiam. Príbeh o vine, treste a náprave hriechov starého človeka nie je obyčajným vianočným príbehom. Ako sa človek na poslednú chvíľu snaží zvrátiť niečo zlé, ospravedlniť svoje chyby, a napraviť ich, nie je to príbeh o každom z nás? –––– Tu čakajú deti, žena. Sľúbil sa. A chlap, čo sľúbi, má aj dodržať! (23.12.2015)

Pre mňa, človeka, ktorý od Jégého pozná iba rovnomennú ulicu v Bratislave bol tento televízny film príjemným prekvapením. Jednak preto, že má pomerne vysoké hodnotenie a jednak preto, že si ho z väčšej časti aj zaslúži. Asi iba vinou samotnej predlohy sa do filmu dostala jeho záverečná snová a moralizujúca pasáž, ktorá hodnotenie dovtedy vynikajúceho filmu s autentickou atmosférou a excelentným Ďusom Pántikom, zrazila o jednu hviezdičku nižšie. Okrem toho ma potešilo aj opätovné stretnutie sa s archaickou slovenčinou, ktorej o pár rokov už asi nikto nebude rozumieť. (25.12.2012)