Zóna soumraku

Jeden by čakal, že keď do poviedkového hororu svojimi kúskami prispejú také mená ako Steven Spielberg alebo George Miller, tak to už z princípu nemôže dopadnúť zle. A hopla, chyba lávky! Celovečerný film Twilight Zone: The Movie podľa kedysi úspešného seriálu zo šesťdesiatich rokov je dosť podpriemerným poviedkovým hororom. Tie má síce samé o sebe rád, pretože keď u nich diváka nebaví jeden tak si môže počkať na druhý, tretí, štvrtý príspevok ... a jeden ho určite chytí. Bohužiaľ, v prípade Twilight Zone je ťažko nájsť aj ten jeden nadpriemernejší ktorý by upútal, ale po poriadku. Prolog – úvod sa ani neoplatí hodnotiť, pretože v tomto prípade sa jedná o krátky, asi päť minútový príspevok, kde dvaja chlapi idú v aute a v závere na jedného z nich niečo vybafne a je koniec. Bez príbehu, bez pointy a s úplne trápnou ľakačkou v závere. Natočené Johnom Landisom, režisérom Amerického Vlkolaka v Londýne. Ten prispel aj prvou skutočnou poviedkou, ktorá síce nemá úplne zlý námet, ale chýba jeho rozpracovanie. Takto to totiž vyzerá ako prezentačné video do základnej školy na tému rasizmus. Chlapík sa tu prebehne rôznymi historickými obdobiami a pointa je asi taká, že pozor nebuďte zlý k Židom, pretože tí si predsa museli vytrpieť druhú svetovú, nebuďte zlý k Aziatom, pretože tí predsa zažili vojnu vo Vietname a nebuďte zlí ani ku černochom, pretože tých týral Ku-Klux Klan. A to je asi celé čo tento príspevok poskytne. (2*) / O druhý príspevok sa postaral samotný Steven Spielberg, ktorý mal už v tom čase za sebou také kúsky ako Čeľuste alebo E.T. – Mimozemšťan a v prípade Twilight Zone si vybral veľmi slabú chvíľku. Povedal by som, že až najslabšiu chvíľku celej jeho kariéry. Jeho príbeh je totiž o tom ako v domove dôchodcov kúzelný dedko premení dôchodcov na malé deti a tie sa následne vyšantia na záhrade. Skutočne! Kto nevidel asi neuverí. A zabudol som, že v závere ešte čaká úplne hlúpe moralizovanie. Zbytočnosť bez príbehu, bez nápadu, bez ... v podstate všetkého. (1*) / O tretí príspevok sa postaral Joe Dante, režisér Piranha alebo Gremlins a jeho poviedka má aspoň slušný nápad a fajn prevedenie, ktoré hlavne v dnešnej dobe pripomenie poctivú prácu s bábkami monštier, ktoré boli typické práve pre osemdesiate roky. Jeho poviedka má zaujímavú atmosféru a pokojne by mohla byť aj celovečerným filmom, no v tejto podobe ju doslovne zabije zbytočne moralistický záver s tak sladkým happy endom, že k predošlým minútam sa vôbec nehodí. Oveľa radšej by som bol keby to ostalo v medziach hororu po celý čas. (2,5*) / V závere prichádza na rad George Miller, režisér Mad Maxa s, v rámci tejto série najlepšou, ale aj tak nijako úchvatnou poviedkou o jednom monštre v (aj keď tu sa skôr hodí predložka „na“) lietadle. Síce mi prišla trochu zdĺhavá a hlavne málo využitá, ale aspoň má nápad, aký taký dej, slušné prevedenie, jednu fajn ľakačku, celkom úsmevný záver a hlavne som bol zvedavý ako celá dopadne. Síce dopadla tak nijako ako všetky predošlé, ale aspoň sa jednalo o horor. (2,5*) / CELKOVO: 2* (4/10) (18.09.2015) (méně) (více)