Tepuy - Cesta do hlbín Zeme

Zvykne sa hovoriť: Priestor kam noha človeka ešte nikdy nevstúpila. Nečudoval by som sa keby sa o dvadsať rokov tento výrok poopravil: Priestor kam okrem Barabáša žiadna ľudská noha nevstúpila. Palo nemá hranice a ja sa bojím, že sa vďaka tomu raz vráti domov len jeho kamera. Zatiaľ sa však skláňam nad jeho robotou. Keby sa nachádzam v tej jaskyni ja a začne sa valiť ten masív vody, pustím do gatí asi slušný kaviár. Palo naopak najprv nakrúca a až potom premýšľa nad záchranou. Alebo to aspoň dobre maskuje. (01.03.2008)

Pavol Barabáš hovorí o tejto expedícií ako o niečom čo mu dalo poriadne zabrať. Je to pochopiteľné. Po expedícií z Novej Guinei, ktorej následkom bola operácia kolena a siahodlhé zotavovanie , sa vybrať po nepreskúmanom teréne objavovať kremencové jaskyňe na stolových horách, je predsa len tvrdý oriešok. Počas prvých dní expedície sa rozbije jediná dostupná kamera a jej opravenie a funkčnosť je potom braná ako zázrak. Všetko nasvedčuje tomu, že tieto jaskyňe ešte nechcú byť objavené. Čo je umocnené aj faktom, že všetky vzorky nových foriem života sú na letisku ukradnuté. Jediné čo zostalo sú zážitky a tento záznam. Jedná sa o objaviteľskú expedíciu, plnú nadšencov, ktorý nám ukazujú a približujú niečo o čom nemáme ujasnenú predstavu. Ťažkosť celej expedície je na kamere jasne viditeľná. Znova sa vraciame na miesta, ktoré poznáme z Amazonie Vertical, ale ktoré sú náročnosťou niekde úplne inde. Jeden z tých lepších Barabášových dokumentov, kedy sami nevieme čo nás čaká, a Barabáš to ešte umocňuje legendami a povesťami, ktoré jaskyňe obklopujú. (25.12.2011)

„Ak by vyhynul jeden druh, zrúti sa celý ekosystém.“ TEPUY - CESTA DO HLBÍN ZEME akoby ani nebol film z tohto sveta. Jedinečný Pavol Barabáš v roku 2006 predstavil ďalší zo svojich nezabudnuteľných dokumentov o stratených miestach planéty Zem. Tentokrát početná výprava vyráža na jedno z najnedostupnejších miest Modrej planéty: "stolovú horu" uprostred Južnej Ameriky, ktorou sa inšpiroval sir Arthur Conan Doyle pri písaní „Strateného sveta“. Vzhľadom na to, že nedostupné gigantické plató bolo izolované neuveriteľne dlhý čas, vyvinula sa na ňom fauna a flóra nezávisle od zvyšku sveta/krajiny. A práve tu slovenská expedícia skúma jedinečný jaskynný systém. Ako predchádzajúce barabášovčiny (OMO, TAJOMNÉ MAMBERAMO a veľa ďalších), ani táto nie je tradičným dokumentom v suchom zmysle slova, ale poeticky snovou nadpozemskou exotickou výpravou do končín, kde sa začína fantázia. (11.10.2008)

Najkrajšia príroda je v džungli .... Najkrajšia džungľa je tá juhoamerická ... Stratený svet A.C.Doyla však možno nájsť len na stolových horách Venezuely ... Nádherný film, ani nie tak svojim dejom, ale svojim prostredím, tou krásou a panenskou nedotknutosťou a vedomím, že chodíš po miestach, kam ľudská noha nevstúpila, kde okolo teba žijú myriády živočíchov, o ktorých nikto nepočul a nikto ich nevidel ! (08.10.2008)

Další z řady úžasných Barabášových dokumentů. I zde vidíme plno autentických záběrů přetékajících adrenalinem. Lépe dokument o expedici snad ani natočit nelze. Krom přenádherných a unikátních záběrů z jeskyní a povrchu stolové hory musí každého, kdo vnitřně sní o skutečném dobrodružství, chytit za srdce i doprovodné vyprávění. Díky takovýmto filmům si může člověk přičichnout k adrenalinu i ve pohodlí obývacího pokoje. To sice asi není úplně ono, ale minimálně to vypovídá o síle Barabášových záběrů. (14.09.2009)