Přehlížený

tak takto ma nepolozil uz dost dlho ziaden film...goyer nech uz vazne radsej ostane pri tych scenaroch, lebo toto sa neda nazvat ani filmom, coby filmom!! ani studnetskym pokusom o film. pocas celeho snimku som bol znervoznovany hereckymi vykonmi, zbytocnostou hlavnej postavy, ktora vsuvala repliky, nikdy nepochopiac, ze ho aj tak nik nepocuje, no co cert nechcel, tak nakoniec sa vsetko dobre konci a zla sa meni na dobru a dufam, ze je aj spasena. ach boze, kam to len tie peniaze utracas mily hollywood??? (16.12.2007)

Heh, tak toto bolo stráviteľné ťažšie ako drámy so silným, emócie žmýkajúcim záverom. Občas bolo totiž ťažké sa na primitivizme a dementne vyznievajúcej vážnosti nesmiať, občas sa Goyerovi naopak atmosféra a pár scén perfektne vydarilo a tak z toho bol pekný magľajz. Scenár ako skladačka do seba absolútne nepasoval, jednotlivé časti boli totiž každá z úplne iného modelu. Každopádne je to jeden z filmov, po ktorom ďakujem nadprirodzeným silám, že ma akýmsi spôsobom, po schopnom a vcelku zaujímavom traileri, dokázali odlákali kúpiť si lístok do kina. Človek by si totiž k tomu drahému lístku musel ešte kúpiť fľašu niečoho rovnako drahého (a tvrdého), aby potom s vygumovanou hlavou tú kúpu neľutoval. Doma to ale bolo celkom stráviteľné, aspoň ako kulisa k niečomu inému. Navyše kulisou vo filme boli často aj herci samotní. Nemôžem si však odpustiť teraz pre zmenu aj trošku zaspoilerovať a vyliať si dušu z tých úbohostí: a) Nickov duch sa objavuje vždy, v každom zábere, na tom správnom mieste, v pravý čas vždy tam, kde sa niečo deje. Ale keď sa deje (raz za film!) niečo nekalé v jeho neprospech, akousi mystickou náhodou tam duch chýba. b) Nick stále dookola opakuje tri vety toho istého zmyslu obmenené o citoslovce, spojky, prídavné mená, a ak čakáte že to k niečomu povedie, vzdajte to! c) to ostatné .. 30%. (04.10.2008)

Další adaptace novely Den Osynlige Matse Wahla tentokrát v americkém podání. První verzi natočili na výbornou švédové v roce 2002 http://www.csfd.cz/film/159361-osynlige-den/ Jak je zvykem, Hollywood připravil remake a dopadlo to přesně jak bývá zvykem. Mizerní herci, nulová atmosféra oproti originálu zejména díky úpravě scenáře - hlavně závěr se naprosto liší, dále natažení stopáže skoro o 20min vatou a sterilními dialogy...pokud tedy máte chuť na netradiční duchařinu s příchutí sociálního dramatu rozhodně dopor. švédskou verzi event. přímo novelu Matse Wahla. (30.08.2009)

Na rozdiel od predchádzajúcich i nasledujúcich Goyerových filmov, tento má dušu, hoci je možno najotrepanejší. Mám pokušenie hodnotiť vyššie, než by si zaslúžila mdlá réžia. Mladosť a smrť, to neprestane fascinovať a hlboko zasahovať, zrejme až dovtedy, kým sa ma prvé neprestane dotýkať a druhé bude smrteľne blízko. Z prirodzenosti, nečiernobielosti, vierohodnosti a ľudskosti postáv PREHLIADANÉHO by sa mohli učiť scenáre, ktoré dokážu totálnu plochosť a primitívnosť zakryť dvojhodinovou smršťou šokujúcich zvratov a prekvapení. (01.09.2014)

Kdyz uz ten film tak dobre zacal, mel celkem prumerny prubeh, proc tak divne skoncil? Zaver mohl byt zpracovan s mnohem vetsi lehkosti, stacilo mozna primichat nejake to klasicke klise a vypadalo by to mnohem lepe...takto me ten konec dost zklamal a cely film uvedl z roviny "z tech lepsich" do roviny "slabsi prumer" (08.12.2007)