Hvězdné války podle Turka

Na úvod by som sa chcel ospravedlniť všetkým filmovým fanúšikom a obzvlášť fanúšikom tohto "masterpiece" spomedzi filmov, keďže si dovolím ísť proti účelu "fóra" a okomentovať niečo, čo som nikdy nevidel a dúfam, že ani neuvidím. Myšlienky, názory a postrehy sú založené výlučne na traileri o časovom trvaní 1 minúta a 29 sekúnd, ktorý je k nahliadnutiu (na vlastné nebezpečenstvo a s rizikom zvýšenia nákladov, pre kardiakov odporúčam, sledovanie minimálne v trojici) na tejto stránke. Sprvoti som si myslel, že niekto hackol čsfd a robí si srandu a že nemôže ísť o skutočnosť, ale o opaku a tvrdej realite ma presvedčilo hodnotenie užívateľov, kde percentil vyhradený aj pre toto čudo dosiahol neuveriteľných 45%. Ako recesia to môže byť celkom zábava, a však to len v tom prípade, že pozeráte úplne iný film. Hlavný hrdina s viditeľnými následkami svojho predchádzajúceho zamestnania (a síce požierač hadov v cirkuse, či čo to vlastne robil) predvádza jedno akrobatické číslo za druhým, tu skok, tam kotúľ, prískok či stojka na hlave, či lentak turecký sed. Za akým účelom? Aby zmiatol ničnetušiaceho protivníka o počte dvoch kusov navlečených do zlatých igelitových vriec na triedený odpad. Nelogické konanie a správanie hrdinu je napováženie, raz sa púšťa do spomínaných panákov opretých o stenu, keď sa rozhodne napumpovať im žálúdky, hoci dôvod neexistuje, inokedy sa zase sústredene prežmurkáva do ďalšej klapky, pozerajúc na akýsi megapaaraorech (To som pochopil asi takto, ide o klasický orech "papierňák alias orech vlašský s veľmi jemnou škrupinkou, ktorý okrem iného výborne stimuluje pamäť, čo asi vie aj režisér, ktorý sa rozhodol použiť ako predel medzi jednotlivými filmovými sekciami. Striedajúce sa zábery na orech a na hrdinu a zase na orech a na hrdinu, môžu po chvíli vyvolať epileptický záchvat, alebo prinajmešom pri tých otrlejších divákoch otáznik respektíve dva otázniky. Prečo hlavný (rozumej hlavný hrdina) uprene pozerá a nič nekoná, lebo si opakuje text a nechce sa pomýliť. Prečo je tých záberov na orech až toľko, žeby nám chcel autor príbehu niečo odkázať? Máme v Turecku prebytky, prídte si natrhať? Alebo zásoby sa míňajú, už nebude? Kde je pravda, kto odpovie?) bez toho, aby to malo nejaký zmysel. Na sekundu a pol sa v zábere objaví aj ďalšia postava, ktorú režisér pôvodne ani nechcel pojať do filmu, pretože sa bál stopercentného prekročenia rozpočtu, keďže sa s hlavným hrdinom dohodli, že o filme nikomu nepovedia a že ten ostane medzi štyrmi očami resp. štyrmi očami a dvomi panákmi. Týmto nám dej naberá na obrátkach a dostáva nové kontúry, ale nie veď som v úvode písal, že to je riadna nuda. Stále ostáva pri starom, len pribudla nová rekvizita mohutný, zlatý PVC-meč nesúci so sebou obrovskú energiu a tajomstvo. Po jeho zmocnení sa z obyčajného hlavného hrdinu stáva štrbavý Poseidon, ktorý mácha tou atrapou sem a tam bez uváženia, ale hlavne že mu je do smiechu. Poviete si, možno je to Maybelline a možno sa taký pribitý narodil, ale nie je tomu tak, všetko to má na svedomí onen osemnásťhranný gumený meč. Zámerne som sa nevyjadroval o dialógoch, hoci po turecky nerozumiem ani slovo z filmu mi bolo hneď jasné, že ide o mrmľanie, ktoré kde tu prerušií olympiádu pantomímy, aby upozornilo, že ešte nie je koniec. Podľa mňa ide o jeden z lepších počinov vyhlásenej tureckej filmárskej dielne reprezentovanej aj takou filmovou šlehou ako je turecký Rambo na brigáde, či turecký Rambo ide domov s nepořízenou. (16.07.2010) (méně) (více)