Francouzská spojka II

Tak ja pôjdem mierne proti prúdu a budem tvrdiť, že druhá spojka je rovnako vynikajúca, ako prvý diel. Má podobného drsného ducha, iba zmenila prostredie. To Marseillské je pre takýto typ kriminálok ako stvorené. Škaredé predmestia, spodina, drogy na ulici, proste všetko, čo potrebujete k diváckemu šťastiu. Frankenheimer ide v nekorektnosti ešte ďalej, ako Friedkin a ako bonus ponúka záverečnú hype naháňačku Marseillskými ulicami, z ktorej sa čo-to naučil aj Bourne. (09.11.2012)

R: ČST 2 = 5.6.1988, réžia českého znenia (ČST Praha) = JARMILA BERÁNKOVÁ - Hoci "dvojka" nemá tak akčné pozadie a vznikla snáď len preto aby "Pepek" tajomného francúza dopadol, nemôžem ísť pod 5. Keď som v 80-tych rokoch pri premiérovom televíznom uvedení oboch filmov (a so správnym a v archíve Českej televízie "zakopaným" dabingom), ako sopliak s dovolením dospelých do nočných hodín sledoval túto snímku, vryla sa mi do pamäti scéna v ktorej o posteľ pripútaný Hackman zápasí s peklom závislosti. Drogovej závislosti, ale to je fuk pretože napriek mojim chabým rozumovým predpokladom som pochopil, že akákoľvek závislosť je pre moju povahu neprijateľná. Hoci nezdieľam názor, že umenie dokáže zmeniť svet, na mňa toto posolstvo zapôsobilo ako hrom, takže dnes neležím pod mostom, nefetujem, nepijem, nefajčím ne... tak bacha, ženy tie mám rád. Takže istý druh "závislosti" som si cielene vypestoval. :-) (29.10.2004) (29.10.2004)

Je to o niečo záživnejšie ako prvý diel, ale tiež žiadna sláva. Aspoň sa trochu menej chodí a behá a o niečo viac droguje. Tento film by mal vidieť každý začínajúci konzument tvrdších drog, aby mal trochu predstavu, do čoho ide. Policajti viac ako prípad riešia vlastné problémy, do ktorých sa dostávajú, a to takmer až do konca po nečakaný všetko riešiaci výstrel. (11.03.2014)

„Francúzske spojenie (II.)” medzi Marseille a New Yorkom, sprostredkováva za americkú stranu → absolútne (ne)ohrozený detektív Jimmy "Pepek" (námorník) Doyle, že zase pre zmenu za domácich kope → anglicky hovoriaci inšpektor Henri Barthélémy, pričom príchod Američana do Massalie, je celkom prozaický, keďže mu minule → obávaný drogový priekupník Alain Charnier, nielenže ubzikol, z čoho automaticky vznikli i ďalšie, početnejšie problémy, no súčasne sa niekde v tomto prímorskom prostredí znovu tento "slizký grázel" nachádza, a práve preto by ho najradšej (i)hneď vystopoval, ale najmä ho navždy poslal do »večných lovísk«, čím by mal snáď konečne dušu i srdce na mieste, no nie je to vari tá úplne najskutočnejšia pravda, akú by si mohol každý, povedzme trochu - viacej (po)čestnejší policajt želať, všakže, dobre vravím ? No, súčasne podotýkam i to, že nič nie je také obzvlášť jednoduché, ako by to na prvý pohľad mohlo vypadať. Vysvetlím... Totižto, Pepkovi nechávajú príliš veľkú voľnosť, a tak si ho skôr, či neskôr, „dokonca myšiak ("Jerry") i sám nájde, keď kocúrovi ("Tomovi"), sa táto konštelácia, asi pozdávať bohvieako nebude” , čo je mimochodom ďalšia hmatateľná rana pod pás, ako sa nasledujúce udalosti vyvíjajú v neprospech fízla, ktorého najprv unesú, neskoršie nadopujú samým « kakaom » , potom sa ho zbavia, ako prašivého psa, aby nakoniec → podstúpil mimoriadne drsnú odvykačku, kedy si už divák normálne myslí: „Toto musí byť hádam jeho definitívny koniec ?!” To sa ešte i patrične uvidí, alebo „kiežby i na psa prišiel (niekedy) mráz” ? / Nie som extra spokojný so sequelom "French Connection II" z roku 1975, ktorý bohužiaľ svojmu predchodcovi nesiaha takmer ani po členky, ak mám byť teraz úprimný. Môžem pôsobiť akosi (nad)štandardne-kriticky, no nedokážem si vôbec pomôcť, ako Frankenheimerov film → na mňa väčšinou pôsobil, ako trebárs nejaký nevydarený mix rôznych žánrov s hluchými miestami, a to najmä vo svojej prvej polovici, ktorých bolo vskutku naozaj neúrekom. Protagonista neustále len kamsi po uliciach pobehoval, ako dajaký splašený kôň, aby neskôr zasa strašne vrešťal, ako zmyslov zbavený, z čoho som začínal byť už extrémne unavený. Našťastie sa celkové dojmy postupne vylepšili, ale konečné → (pred)finále, je veľmi slabou satisfakciou na to, aby som mohol skonštatovať, že snímok stojí za pozretie. Všetko, čo mal originál, kópii už sakramentsky chýba ! Z určitej časti sa jedná o filmový chaos ! A Hackmanovi táto rola nesadla, čiže sa mu nepodarilo znova vkročiť do tej istej rieky. (31.08.2021)

Jednička Francouzské spojky j dokonalá. Jeden z nejlepších filmů, co jsem za poslední dobu viděl. Oproti tomu dvojka je prostě jiná. Zatímco jednička se zaměřila na mravenčí práci New Yorských protidrogových policajtů při sledování drogových mafiánů. Také se mimojiné hodně inspirovala skutečnými událostmi. Zatímco dvojka jede v trochu jiném směru. Je zcela fiktivní a kompletně se odehrává ve Francii, kam je Pepek (Gene Hackman) poslán, aby posloužil jako volavka při dopadení Charniéra, jenž mu na konci jednotky uprchnul. Ten ho však objeví, unese a udělá mu pěknou závislost na heroinu. Dále pak sledujeme, jak se Pepek strastiplně zbavuje své závislosti a není to hezký pohled. Scény, kdy ho mafiáni zdrogovávají a on postupně začne být závislý a i následné odvykační scény jsou silné jako máloco. Jen do trendu, který nastavila jednička, prostě nesedí. Ta byla skvěle odtažitá a neustále v akci, neb neustále jsme byly svědky Pepkovo sledování mafiánů. Avšak dvojka krom těch silných scén, je ve všem průměrná. Ať už se jedná o nezáživné sledování či zdlouhavá přestřelka v docích. Hackman opět skvělej, ale jeho ztracení v Marseilli mu díky špatnému scénáři nejde věřit. No je to škoda. Ale s klidným srdcem si dokáži představit svět bez tohoto zbytečného pokračování. 5/10. (24.01.2021)