Wolf Creek

Lehce nadprůměrný hixploitation, který má sice hned někoik těžko zapomenutelných scén a výborného záporáka, jenže se nevyhýbá klišéčku a scénáristickým lacinostem, čímž za konkurencí nepatrně ztrácí. Ale připouštím, že člověka nenasyceného vesnickou brutalitou může Wolf Creek velmi příjmně překvapit a zcela uspokojit. Na dvojku se těším. 3,5* - 70% (20.02.2014)

Tento film je rozhodne unikát. Nikde inde totiž nezažijete hlúpejšie chovanie sa hlavných postáv. Ešte aj Sharkanado malo väčšiu logiku. Skoro celý film mi nezostalo nič iné, iba nechápavo krútiť hlavou, ako sa kvôli tomu przní inak celkom dobre rozbehnutý príbeh. Napríklad hlavná hrdinka má úchyláka na lopate, leží pred ňou na zemi v bezvedomí a ona sa nezmôže na nič iné, len ho tri krát pohladkať puškou po chrbte. Nie aby mu rozbila lebeňu niečím ťažkým, možností tam bolo dosť. Alebo miesto toho, aby čo najrýchlejšie vypadla, si radšej pozerá fotky a púšťa video. Fakt dôležité veci v takej situácii. Snímok mohol vylepšiť aspoň prípadný masakrík, ale ani ten nestál za veľa. Pár slovami, strata času. 30/100 (10.05.2014)

Upozornenie : komentár obsahuje neslušné slová takže by ho nikto nemal čítať. Mám pocit, že nič originálne sa už v slasheroch nedá vymyslieť, keď sa donekonečna recykluje nápad o osamelých zabijakoch na farmách zabudnutých kdesi mimo civilizácie. Wolf Creek má celkom zaujímavú kameru a pre mňa rozčuľujúci spôsob strihu. Avšak to, ako je napísaný scenár a hlavne ženské postavy ma núti zopakovať to čo som vrieskal počas tej neskutočne tupej „hororovej“ časti filmu : „Vy p**e, keď neviete zabiť chlapa keď leží na zemi tak, že by ste ho dobili aj kameňom, nezaslúžite si žiť a dobre vám tak.“. ...ale možno je Wolf Creek len sexistická alegória na nemožnosť žien racionálne konať a z toho vyplývajúce následky a oslavu jednoduchosti a funkčnosti myslenia mužského. Ale to už v tom asi hľadám priveľa. 3/10 (16.04.2007)

Tradícia vraždiacich maniakov, žijúcich kdesi v šírošírej pustine vznikla pôvodne v USA, kde osamotene stojace farmy s najbližším susedom na hony vzdialeným, nie sú žiadnou zriedkavosťou. Ak sa k spoločensky málo výživnému životu pridruží úplné osamotenie, k čudáctvu, alebo v horšom prípade k zatemneniu rozumu nie je nikdy ďaleko. Krajinou s podobne vyľudnenými priestormi je aj Austrália, kde tvorcovia filmu zasadili príbeh mladej trojice. Túžiaci zažiť dobrodružstvo, aspoň na čas ich vzďaľujúce od spútavajúcej prítomnosti civilizácie, vydávajú sa dve slečny a ich kamarát autom poznávať nehostinné vnútrozemie. Prvé kontakty s drsniackymi vidiečanmi a poznanie zvláštneho prírodného úkazu však čoskoro vystrieda až desivo reálna nočná mora. Vierohodný dej, zachytávajúci často skratkovité konanie človeka v život ohrozujúcej situácii, sympatická snaha aktívne konať s cieľom uniknúť, nevypovedané tajomstvá zostávajúce ako príjemne vzrušujúce otázniky po skončení (napr. skutočnosť, nakoľko celý dej zodpovedal skutočne prežitému a nakoľko bol fabuláciou jedinej preživšej osoby alebo čo bolo príčinou záhadného zastavenia hodiniek a znefunkčnenia motora auta). V tunajších komentároch toľko kritizovaná úvodná časť a následný zlom v deji, sa mne osobne páčil. Zaujímavo ukázal ako sa pohodové mladícke dobrodružstvo môže zvrtnúť doslova z hodiny na hodinu v príšerné jatky a ako všetka rozvíjajúca sa vzťahová interakcia, určujúca charakter prvej tretiny filmu, stráca akýkoľvek zmysel pri prostej snahe uchrániť si holý život. (18.04.2007)

"To není nůž, tohle je nůž!" Černočerný odkaz na Krokodýla Dundeeho potěšil, stejně jako osoba  samotného záporáka Micka Taylora.  Takového bodrého hajzlíka, aby pohledal. Pravda, skoro tři čtvrtě filmu se ani nebuduje žádná atmosféra a jde spíš o trochu ploché, ale rozhodně snesitelné, road movie pro tři herce.  Sotva se ale objeví Mick, začíná zábava. Stačí si pak dát šlofíka u jeho táboráku... Co si pamatuju, tak dvojka byla větší "legrace", ale  i když tu dojde ze všech ukrutností de facto "jen" na uříznutí prstů,  minimálně o napětí rozhodně není nouze, dokážete-li tedy překousnout poněkud větší porci hororových klišé. To s nedoražením postřeleného Micka je pak asi ze všech nejhorší, ani puškou po palici nedostal. Na druhou stranu míra zábavnosti dosahuje vysokých hodnot,  těsně  na čtvrtý stupeň. (16.09.2022)