Šalamoun a královna ze Sáby

... a tentoraz sa zas plne stotožňujem s názormi "renomovaných kritikov" [H. Medvedom & R. Dreyfussom], že sa zrovna v tomto ojedinelom prípade jednalo vari i o jeden z vôbec najhorších titulov všetkých čias, teda podľa tohto konkrétneho knižného titulu: „Päťdesiat najhorších filmov všetkých čias”, v ktorej by som mimochodom a bohužiaľ našiel i práve tento: Teatrálny, povrchný a strojený; ďalej taktiež k tomu i s umelými kulisami a naprosto otrasnou výpravou prevedený, a s následne ešte i otrasnými, hereckými prejavmi áčkových hercov zahraný [teda najmä, čo sa teda celkovo týkalo prejavu postavy: Adoniaša v podaní Georgea Sandersa, ktorého som počas trvania tejto »filmovej tortúry«; skrátka NEZNÁŠAL, až sa za to i trochu hanbím, nakoľko sa celkom jedná o charakterného herca ... ], a to ani nehovoriac o mizerných replikách postáv, čo doslova znásobovalo moju celkovú apatiu voči tomuto počinu, ktorý totálne SFUŠOVAL snáď nikto iný, ako klasický režisér klasického Hollywoodu: King Vidor, ktorý si následne potom s režírovaním počinov viacej ani neškrtol! • Kde sa vlastne stala chyba, keď vskutku pomerne dosť kvalitní herci [myslím iba Y. Brynnera a G. Lollobrigidovú], v nadväznosti na kvalitného režiséra, ktorý nakrútil také «umelecké diela», akými v podstate skrz mojou osobou doposiaľ videnými boli: Stella Dallas a Čarodejník z krajiny Oz, kde bol jedným z viacerých režisérov sa podieľajúcich na tejto nespochybniteľnej, muzikálovej CLASSICE, alebo za videnie určite stojí i Duel in the Sun; pričom za kamerou stál i kameraman Freddie Young, ktorý sa možno vďaka tomuto nepríliš kvalitnému titulu, aspoň poriadne vytrénoval [totižto kompozícia obrazu v jeho priamom podaní, bola zrejme jediným svetlým momentom naprieč celkovým strašným UTRPENÍM, akému som musel čeliť!] hneď na ten nasledujúci v podobe geniálneho KLENOTU KINEMATOGRAFIE: LAWRENCE of ARABIA, a tak sa teraz ihneď opýtam, v čom spočíva[lo] celkové ZLYHANIE z pohľadu ako z celku? • S vysokou pravdepodobnosťou za to mohol nielen asi len »nedopečený scenár«, ale zároveň si myslím, že rovnako i úmrtie pôvodného predstaviteľa izraelského kráľa Šalamúna [Tyrone Power totiž zomrel behom nakrúcania], kedy sa tieto jednotlivé faktory mohli podpísať na celkovom zlyhaní, ktorému nezabránil ani príchod novopečeného protagonistu v podaní Yula Brynnera, ktorý bol úplne bezmocným, ako aj všetci ostatní, ktorí sa podieľali na tomto odstrašujúcom príklade! • Z mojej strany to už asi bude úplne všetko, čo mám na srdci ... (03.11.2023)

Připomněl jsem si, proč tyhle staré filmy nemusím. Je fajn, že z vágního blábolu z jedné nepodepsané knížky vykouzlili dvě hodiny filmu, ale to provedení je prostě hnusné a i s tehdejšími možnostmi snad aspoň osobní souboje mohou vypadat skutečně, případně koně padající ze skály nemusí vypadat jako dřevěné hračky, některé věci jsou prostě tak amatérské, že se na to dá dívat jenom se značnou dávkou pochopení pro teatrálnost, s jakou se tehdy točilo. Dávám 3 a víc ani ň. (15.01.2012)

Zdá se mi, že snímek později posloužil jako silná inspirace pro Kleopatru s Liz Taylorovou. Zejména hýřivé kostýmy, které nosila královna Lollobrigida, včetně striptýzového modelu se zlatou podprsenkou v lehce pozměněné podobně oblékla i Liz. Ve snímku také uvidíte jihoamerického papouška coby mazlíčka starověké královny, krásně namalované blesky, které zničí jeruzalémský chrám a hříšné tance pohanů vyznačující se divokou smyslností a taky vyumělkovaností – no, fuj, fuj. Snímek je patetický a legrační, dlouho se nic neděje a pak tam napadá spousta figurek vojáků a koníčků do propasti. Pomocný štáb se musel zapotit, když tam ty hračky házel, aby z toho vznikla značně nepřesvědčivá scéna o zkáze mocného vojska. (16.05.2017)

Bál som sa podobnej nudy, akým bol Alexander veľký. Vedel som, že druhý Ben Hur to nebude. Lenže King Vidor bol proste King, čo sa dá povedať aj o Brynnerovi a o tom, že Lollobrigida bola Queen, snáď nikto nepochybuje Najväčším kladom filmu je podľa mňa jeho jednotná atmosféra, jeho dramaturgická zovretosť a nie príliš jasná predvídateľnosť. Občas je to už archaické, ten tanec Egypťanov už vyvoláva úsmevy, ale film môže poslúžiť aj ako taká zjednodušená hodina dejepisu s peknými obrázkami. Bitky 50. rokov nie sú vďaka svojej statickosti tiež už to pravé orechové, na druhú stranu tu cítiť ručnú prácu, tú skutočnú kinematografiu, čiže drinu na pľaci. Veľmi milé prekvapenie. (24.07.2014)

║Rozpočet $5miliónov║Tržby USA $12,200,000║Tržby Celosvetovo $12,200,000║ V rámci výpravnosti a kulís opäť úžasná práca, možno trošku viac to chcelo vystužiť dej zaujímavejšími scénami, lebo ide opäť o klasickú schému plnú intríg, zákulisných ťahov a pomsty ale aj tak slušný priemer. /60%/ (27.03.2010)