Mladí lvi

Učesaná knižná predloha. Do podoby, konvenujúcej tomu, čo majitelia kultúrnych statkov označili ako "dobový priemerný " či "masový vkus". Plná odvážnych zistení typu: nemeckí dôstojníci neboli len neľudské beštie. Alebo: aj v americkej armáde existovala šikana a boli tam ľudia, čo sa chceli vyhnúť vojne. Všeobecné znejúce odhalenia, plné sebakritiky a "objektívneho prístupu" vo svojej všeobecnosti vyznievajú značne tézovito. Podobných filmov, ukazujúcich povahu vojny aj z inej strany, naozaj v dobe vzniku veľa nebolo. Avšak spomenuté negatíva vyvolávajú miestami pocit neúmernej dĺžky, už aj tak pomerne dlhého diela. Rozmerný a pritom skvelý rovnomenný Shawov román bol sploštený. Filmu chýba dôraznejšie vykreslenie príčin vstupu mladých mužov do vojny. Absencia plnokrvných miest románu film nahradzuje uhladenými obrazmi a spomenutou tézovitosťou. (24.02.2014)

Následovníci trůnu marše válečného. S potěšením korespondentů moci. Pod válečnou vlajkou vyzývám k souboji propagandu tyranie myšlenkovou investicí a odvahou jedince proti masám zbídačených důsledků degradace velitelů hákového kříže. Německý „oficír“ Marlon Brando - příslušník zla s lidskou tváří, rozhodnutý skoncovat s žoldem „mladého, zlatého boha války.“ Nedávat již více ani spropitné úřadu svému. Upíjet barbarství, zrůdnost, chtivost na účet lidu, je pro mě utrpením. Nadpozemský Marlon v plné síle dokresluje prostor tváří v tvář svému charismatickému hereckému fondu, stvrzuje kult své individuality, obydluje lesk minimalismu. Udává ráz postavě od víry v lepší zítřky až po naprosté znechucení dějinného marasmu, odpor k mamonu moci chlebodárců. M. Clift a D. Martin do zbraně. Montgomery Clift jako citlivý otloukánek, hrdinný voják. „Ulejvák“ Dean Martin - váhavá figura, která nezastupitelnou rolí, vykoná své. Příliš pozdní procitnutí. Shovívavé přání zborcené tváře, jež vyslovit odpuštění nedokáže. Žádná výhybka, jen faktická, banální smrt. (22.02.2015)

Reziser Dmytryk /The Cainy Mutiny s Hampry Bogartom, western Warlock/ natocil celkom slusnu, a nadpriemernu protivojnovu dramu. Divak sleduje pribeh dostojnika Christiana Diestla /Marlon Brando - The Men, Viva Zapata, neskor aj KMOTR/, okrem neho sledujeme aj mladeho barmskeho Zida Noah Ackermana /Montgomery Clift - Red River 1948, I Confess/ a divadelneho umelca Michaela Whiteacra /Dean Martin - Rio Bravo, Bandolero 1968/. Vsetky tri postavicky prejdu utrapami vojny, a na konci po skonceni utrap uz nikdy nebudu takymi, aki boli na zaciatku, ci uz Christian Diestl, ci uz Noah Ackerman alebo aj Michael Whiteacre. A uz nikdy nebudu taki akymi boli pred vojnou ci uz po psychickej stranke, ale aj po fyzickej stranke /zranenia/. Okrem spominanej trojice treba spomenut aj vybornu Hope Lange /Death Wish 1974/ a Barbaru Rush /Hombre 1967/. Videl som tu aj Maximiliana Schella /Judgment at Nurenberg 1961, Zelezny kriz 1977/. Vojnovych scen je malo, naopak hodne to pripomina spolocensku konzervacku, teda najma v strede filmu. Uprostred tejto spolocenskej konzervacie sa reziser sustredi na vykreslenie psychologickeho profilu postav. O ono mu to aj ide, a to tak, ze dobre. Nuda sa sice dostavila- najme v strede filmu sa dohromady nic nedeje - ale ja som od prirodzenia tolerantny, takze to tolerujem. Po filme Streetcar named Desire dalsia chutovka Marlonom Brandom : 80 % (01.09.2015)

Najprv sledujeme nemeckého hodinára ( Marlon Brando ) počas bezstarostnej silvestrovskej noci pred vojnou a spoznávame jeho vieru, že nacizmus s Hitlerom pomôže Nemecku rásť. O dva roky neskôr sa mladému nemeckému dôstojníkovi ilúzie rozplývajú a pochybuje o spravodlivosti vojny ako cieľa dosiahnúť prosperitu národa. Aj v Amerike sú dvaja muži, ktorí istým spôsobom zvádzajú svoj vnútorný boj, jeden je ľahkovážny a zbabelý umelec ( Dean Martin ) a druhý chudobný židovský mladík ( Montgomery Clift ). A tak sledujeme paralelne akoby dva príbehy, ten "nemecký" a "americký". Obaja sa odohrávajú vo vojne rozorvanej Európe, majú v sebe dostatočnú romantickú rovinu a paradoxne sú to ženy, ktoré posúvajú našich hrdinov dopredu. Nejde o klasický vojnový film, akčných scén je tu pomenej, ale to nijako film nedegraduje. Má v sebe vnútornú silu a divák s napätím očakáva, či sa všetci traja napokon stretnú a ako to všetko dopadne. Vyzdvihol by som aj silnú hudbu Huga Friedhofera, ktorá dodáva správny punc. (14.07.2011)

Hneď na úvod musím povedať, že ma potešil tak starý film s postavou nemeckého dôstojníka v podaní M. Branda, ktorý má svedomie a je v prvom rade človekom. Väčšinou sme zvyknutí na to, že Nemci sú vo filmoch vykreslení ako bezcitné svine. Dodám, že Brandonovi ten blond a uniforma sekne a jeho postava i naoko pokojný, typicky Brandonovský herecký prejav si získal moje sympatie. Prvú hodinu sa toho až tak moc nedeje, v podstate sa zoznamujeme s dvojicou nemeckých dôstojníkov a dvojicou vojakov americkej armády. Nedá mi nespomenúť perfektné scény leteckého útoku v severnej Afrike. Síce bez lietadiel, ale výbuchy a ozvučenie ma vzhľadom na rok výroby nadchli, rovnako tak havária na motorke. Že sa linky príbehov v závere pretnú mi bolo jasné, len škoda, že Brando nebol v pravý čas na pravom mieste. Smutný, ale pekný záver. 80%. (07.10.2012)