Klíč

Scenár dá sa povedať v rámci žánru bezchybný, finále geniálne. Problém je ale v Softleyho réžii. Čo svedčilo K-Paxu alebo Krídlam vášne tu už vyslovene kazí dojem. The Skeleton Key chcel byť HOROR a pýtal si total brutal masaker, nie TV prístup. Málo temné, málo husté, málo diabolské, nehovoriac už o tom, že taký Alan Parker by z toho urobil psychologickú drámu s myšlienkou, nie iba síce neurážajúcu, no poľahky zabudnuteľnú skladačku... Ideálne vo dvojici, kde tá druhá polovička nepozerá horory lebo sa "strááášne bojí", ale nejaký by predsa len skúsila. Kľúč hororom je, ale fanúšika či trošku náročnejšieho diváka uspokojí ledva z polovice. (12.04.2006)

V rámci toho, čo všetko môže tento žáner ponúknuť, určite ide minimálne o priemer. Pozitívnou stránkou je, že sa inak nezaujímavý príbeh tvorcovia snažili okoreniť netypickými prísadami a že to aj pospolu celkom funguje, a na tom, že sa to celé nerozsypalo majú nemalú zásluhu aj herci. Dôležité je podotknúť, že v roku kedy tento film vyšiel ani nebolo bohvieako veľa konkurencie (respektíve vyšlo niekoľko dobrých hororov, ale ak sa chceme motať iba okolo mysterióznych "duchárskych" hororov, toto sa reálne nedalo s ničím porovnávať). Ale to je asi tak všetko. Čo z toho, že to má originálny záver, keď ma to, čo mu predchádzalo, absolútne nebavilo. Nechytilo ma to, niekde v dvadsiatich minútach som tomu prestal venovať pozornosť, potom som sa stratil už úplne a tak som pochopiteľne tým záverom ani nebol nijak prekvapený. Prečo by aj hej, keď všetko predtým bola proste nuda. Naviac sa ani nedá povedať, že by to bol nejako zručne natočený film - kamera aj spolu so strihom mierne odradzuje od sledovania a taktiež si ani nemyslím, že by to mohlo v roku 2024 čokoľvek ponúknuť. Možno ak ste z neho boli nadšení niekedy pred dvadsiatimi rokmi, tak z rešpektu (alebo nostalgie) asi aj áno, ale inak to nemá veľa šancí obstáť a patrí to niekde do zaprášenej poličky s označením "neurážlivé, ale zanedbateľné". (14.05.2024)

„Ak sa budete príliš sústreďovať na minulosť, stratíte život.“ KĽÚČ dozaista má chyby (škaredé čierno-biele retrospektívy by sa svojou béčkarskou formou hodili skôr do podpriemerného televízneho mysteriózneho seriálu). Ale má predovšetkým plusy: nádhernú južanskú atmosféru (New Orleans, dusné noci, tajomné močiare, džez, hoodoo, spotené ľudské telá, obrovský dom so záhadným podkrovím do ktorého nepasuje žiadny z kľúčov, husté lejaky, svojská mentalita obyvateľov), výborné herecké obsadenie (Hudsonová, Rowlandsová, Hurt, Sarsgaard), svižný scenár (viď. prekvapivé rozuzlenie) a zručnú réžiu Iana Softleyho, ktorý znova výnimočne spracoval i tak troška čudnú látku (viď. SVET PODĽA PROTA). (22.05.2006)

Skeleton Key na milimetr přesně zapadá do šuplíku ryze atmosférických horrorů bez kapky krve s haldou napětí navrch. Na celkovém výjevu filmu a jeho perfektní strašidelné atmosféře pracuje každičký detail – od cvrkotu kobylek a vrzající podlahy, až po interiér domu. Vedle zpracování na jedničku je tu klasicky vypadající příběh staršího bubudomu s bohatou historií, se kterým bych se velmi plně spokojil. Kazy na kráse, a to mírný odklon od horrorové linie a marnění divákova rozpololožení v trochu zbytečně překombinovaném námětu, ale kompenzuje Hudsonka svým fitnessoidním tělem. Atmosférickou alternativou je duchařina Ti druzí. Alternativa: The Others, Orfanato, Darkness, House of the Devil. (02.02.2011)

V sérii filmů, které jsem viděl za jeden víkend si ani u jednoho nejsem jistý jaké hodnocení přidělit. Tento film má výborný konec, slušnou atmosféru (i když nebyl tak strašidelný jak jsem čekal), nemá nelogická místa, ale přesto jsou některé pasáže klasické a přesně takové jako v ostatních "hororech" tohoto druhu. Nebudu to prodlužovat: horší 4. (12.12.2005)