Den poté

The Day After zachytáva fiktívnu udalosť schyľovania sa k tretej svetovej vojne, dopad atómových bômb v Kansas City a niekoľkodňové následky na jej obyvateľstve. Najpôsobivejšie na tom je práve ako ľudia počúvajúc správy o hroziacom konflikte i keď diskutujú o tom a niektorý sa dokonca aj pripravujú na najhoršie, každý v kútiku duše dúfa že sa nenájde šialenec ktorý by dokázal takéto niečo rozpútať. V momente vyletujúcich jadrových bômb z neďalekej základne je však už hrozba neodvratná, pretože každému je jasné že na odpoveď nebudú čakať dlho. Nastáva chaos, rýchlo sa rabujú zásoby, bomby však dopadajú. Prvá vo vzduchu a všetko prestáva fungovať. Autá stoja, elektrina nefunguje, hodiny prestali tykať a tak sa zdá že čas sa zastavil. Nasleduje jadrový výbuch, tí ktorý to vidia už nikdy nič neuvidia, tlaková vlna ničí všetko, podtlak to dokončí. Jadrový spad vyzerá krásne ale jeho účinky na nechránených ľudí sú devastujúce. Vypadávajú vlasy, zuby, objavujú sa kožné popáleniny až nakoniec prichádza smrť. Vo svete plnom mŕtvol ľudí i zvierat, rádioaktívnych potravín a ornej pôdy sa ľudstvo musí pripraviť na vybudovanie novej civilizácie... TV film s ukážkovým spracovaním. (10.05.2008)

To, čo sa odohralo v tomto filme nie je žiadna utópia, skutočne sa niečo také mohlo a ešte aj môže stať a ako varovanie poslúži tento film naozaj dobre. Po filmárskej stránke je to už ale o niečom inom. Tvorcovia, aj vzhľadom k tomu, že ide o televízny film, sa rozhodli ísť skromnejšou cestou a sústredili sa len na menšiu skupinku ľudí na americkom vidieku, ktorých táto katastrofa zasiahla. Čo je samozrejme škoda, lebo taký New York alebo Moskva by boli oveľa pôsobivejšie, ale to sa nedá brať ako chyba. Viac mi vadilo, že sa o nejakom konflikte medzi USA a Sovietským zväzom dozvedáme len z niekoľkých správ v televízii a onedlho už letia vzduchom desiatky rakiet. Tiež mi vadilo, ako chaoticky je film postrihaný - vidíme scénu, pár dialógov, v ktorých o nič nejde, potom strih, zase iná scéna s inými postavami, zase pár nudných dialógov... Iste, keď má film viacero hlavných postáv, tak musia byť časté strihy, ale toto nemalo hlavu ani pätu. Vzhľadom k téme, o akej tento film je, mi prišiel pomerne nudný, plný typických televíznych dialógov a slabých hereckých výkonov, pre mňa veľké sklamanie vzhľadom k hodnoteniu, aké tu má. Keby som nebol pacifista, tak mu tie tri hviezdy ani nedám. :) (19.07.2008)

"Důležité je, že jsme přežili." "Abychom nelitovali." tenhle dialog a opravdu nechutný prezidentský proslov jsou dvě věci z filmu, které si budu pamatovat asi navždy. Protože tyhle dvě věci nejlépe vystihují celé poselství filmu. Tolik k obsahu. Ohledně filmařiny bych určitě vyzdvihl skvělou JoBeth Williams v úžasně cynické roli, zdařilé kulisy a velmi povedené masky. Jen škoda, že ten film prostě stárne a minimálně v první půlce se nevyhnul jistému patosu. 3,5* (08.05.2014)

Den poté má svoje slabé, ale i silné stránky. Tou nejslabší je ten podivný naivní nadějný tón v pozadí, že časem bude zase dobře a že lidé budou žít dál. Bylo by fajn, aby už někdo konečně těm miliardám sebedestruktivních bytostí natvrdo ukázal, že až nebe ozáří tisíce sluncí, žádný den poté už nebude. Nejsilnější moment je pak vědomí, jak děsivě aktuální jsou úvodní události filmu. (18.05.2014)

Odstrašujúci film spred 40 rokov, vtedy si to tak predstavovali, oni boli bližšie Hirošime, než sme my im. Dnes by pri tej sile atómových bômb to vyzeralo asi trocha inak. A asi aj vtedy, mne to prišlo neautentické. Posolstvo fajn, ale efekty slabučké, navyše príbeh dlho v sebe nesie úplne iné linky, než vedenie k apokalypse. Hit pre ľudí tej doby, nadčasovosť sa však už stratila. (08.09.2023)